Nemám na to jednoznačnú odpoveď a viem si predstaviť určite aj lepší začiatok leta, ako ho stráviť v nemocnici. Ale jedno viem iste, neľutujem ani jednu minútu venovanú deckám pri riešení projektov, pri tvorbe podkladov pre AMAVET, JUVYR, SOČ, EUCYS, alebo o Cenu Scientia Pro Futuro. Viaceré vytvorené projekty prekračujú rámec stredoškolského vzdelávania. Odmenou mi bola ich radosť z víťazstva, alebo reprezentácia našej školy na medzinárodných podujatiach v Čechách, Belgicku a Tunise. Okrem toho študenti reprezentovali školu v športových súťažiach, olympiádach, v Európskom modelovom parlamente, pričom škola bola zároveň zapojená aj do rôznych projektov. Dalo by sa predpokladať, že dosiahnuté výsledky školy, by si zo strany zriaďovateľa zaslúžilo aspoň oficiálne poďakovanie pedagógom, preto nemrzí tak zrušenie, ale spôsob, akým bola škola zriaďovateľom doslova zlikvidovaná. V spôsobe likvidácie je odzrkadlený súčasný vzťah kompetentných k odbornému vzdelávaniu. Jediným príkazom bez uvedenia stanoviska profesijných organizácii, porušením všetkých zákonov, bez oficiálneho oznámenia a poďakovania pedagógom, zrušia 20 rokov nezadĺženú, funkčnú odbornú školu, ktorej študenti dosiahli napr. v slovenskom jazyku 60% priemernú úspešnosť. Pritom školy s priemernou úspešnosťou 49,6%; 52,8%; 56,9%; 57,2%; 58,6% sa hrdia názvom gymnázium a sú ďalej v zozname škôl. To už nie je ani smiešne, ale smutné. Keby kompetentným záležalo na kvalite, stanovilo by kritéria, ktoré by museli školy splniť. Ak by mali gymnázia stanovenú hranicu 75%, športové 60%, odborné 55%, školy by neprijímali podpriemerných žiakov a zrazu by bolo dosť deviatakov aj na odborné školy. Ale to by sme museli žiť v Austrálii, kde na podanie prihlášky na univerzitu sa vyžaduje 80% úspešnosť a na technické vysoké školy 65%, pričom si všetci vážia aj dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou, lebo absolventom umožňuje založiť si živnosť a podnikať na svoje meno. Na Slovensku nerozhoduje kvalita, ale peniaze. A už ma nebaví presviedčať (ne)kompetentných, ktorí zavádzajú jednu reformu „lepšiu" ako druhú, bez ohľadu na pripomienky učiteľov. Mala som na výber - odísť a zobrať trojmesačné odstupné, alebo pokračovať. Keďže som sľúbila v máji budúcim maturantom pomoc pri spracovaní maturitných projektov a sľuby sa majú plniť, tak, ak mi to zdravie dovolí, sa s nimi stretnem v septembri, snáď na už naozaj zrekonštruovanej škole. Lebo aj v tom, že nás sťahujú do zrekonštruovaných priestorov, pán poslanec klamal a že je tam čo opravovať, vidieť aj na fotografiách. A či to stálo za to? ....nech posúdia moji bývalí....
