Motor hral akozladený a súzvučný orchester, ktorýobčas (stane sa) aj neladí pre rozladenosť hudobných nástrojov – detail. Oddalasa osudu a čakala na svojho novéhomajiteľa. Mne sa vysvietil v hlave obraz – filmová komédia s názvomHerbie ( W – chrobák ) - o malom , živom, hovoriacom autíčku, ktoré malo svojudušu. Zdalo sa mi, že na mňa zažmurkala svojimi guľatými reflektormia obdarila ma širokým úsmevom mriežkou ventilátora. Dávala mi jasnú výzvu: „nasadni“!! ...........A teraz to príde...
Starý systémotvárania dvier som bezproblémovo zvládla. Nejako som sa do nej napratala.Vnútri voňala. Voňala nielen vanilkou z voňavého stromčeka , zaveseného naspätnom zrkadle. ONA voňala hlavne svojou jedinečnosťou. Vôňou hlbokých - riťou vysedených jám v sedadlách, kde –sem-tam vykúkal molitan. A keby len molitan... tam trčala aj konštrukcia.Prístrojovou doskou polepenou nálepkami DUNLOP,.. a mierne otrhaným a poškriabaným tapacírom na dverách. ... žeby to už teraz prišlo??
Netrvalo dlho a pochopila som funkcietých pár tlačidiel pod prístrojovou doskou: 2 vedľa volantu – (mimochodom –zaberal asi ½ auta) – blinkéry., a 2 na bočných dverách ( sťahovanie okna,a otváranie dverí). Všetko jednoduché a zároveň funkčné – zatiaľ........Až teraz to príde , vážení,...
Otočila som kľúčikomv zapaľovaní. Chytilo na prvý šup. ( nie horieť, lež motor sa dostal do svojich otáčok ) Po párstlačeniach plynovým pedálom a úspešnom zaradení 1. prevodového stupňa,som sa odpichla od cesty. Ani neviem ako, ocitla som sa s mojou láskoumedzi ďalšími plechovými tátošmi.v cestnej premávke... vážení , ale lenteraz to príde...
Vymleté cesty sme ako detektorom nachádzali jedna radosť. Katarínka sa dovšetkých s úspechom zašprajcla.. Odšprajcnúť sa, hm– no sakra – dalo tozabrať! Vodiči za mnou nervózne vytrubovali, obchádzali ma a ukazovaliakési podivné posunky. V márnej snahe vydupať sa von,.sa vyliali na povrch ďalšie nelichotiaceskutočnosti – hrdzavé diery v podlahe ....V obave, že skončím ako FredFlinston, som dupať prestala. Najbližšia svahovitá križovatka ma už lenutvrdila v tom, v akom chabom technickom stave sa nachádza mojemotorové vozidlo.. –........pozor važení – teraz to príde......
Keď sa mi zdalo,že zaberá prinajmenšom až na 180stupňovom uhle, pri jej zatiahnutí sapretrhlo lanko a ona mi ostala ako trofej v ruke a to v plnej svojej kráse. Tak..toto je už na mňa priveľa... ........ Ale teraz to už naozaj príde, myslíte si??
Pokusy vrátiť sa domov boli – uff – slovom básnika - nelichotivé -inak povedané –( do p..– prkna– ťažké jak hovado ) Vlastne okremjednotky a štvorky tam nešlo nič poriadne zaradiť. Dvojka s problémami a trojka ani náhodou...načo aj.. Ozubené kolieska v prevodovke škrípali svojimi zúbkami, alenikdy do seba nezapadli. Hrôza – v tomto aute všetko zrazu vypovedalo službu...škrípalo a škŕkalo, vŕzgaloa odpadávalo... Vratno-spätným a spätno-vratným pohybom som dorazilakonečne mojim približovadlom domov. Vyšťavená som sa oprela o ňua gestom ( tlapli sme si na znak kamarátstva) a s pevnýmodhodlaním , že hneď ako to bude možné , navštívim najbližší autoservis, som juúspešne zagarážovala. ........A teraz to prichádza - vážení....
A garážuje tam doteraz. Každý rok som mala myšlienky na to, že ju dámopraviť, .. a každý rok som si toto predsavzatie odhodlane dávala.
Akýže – sa píše teraz rok ?? 2009 ! –– Bože - 10 rokov sa tá chuderka generálky nedočkala! Jedinú výhodu má tú, že je o to viac veteránska. Tento rok si dúfamnájdem dostatok financií a dobrého automechanika, s ešte lepšoutrpezlivosťou a ozajstnou láskou k tátošíkom, ktorý ju bude ochotnea rád spravovať (generálkovať) - A konečneto príšlo!!!! – moju srdcovku -Fiatečku – 600(večku) a dá ju do podoby zdravého – technického, jazdyschopného veterána. Či budem na nejjazdiť?? Toť otázka:
Až teraz to naozaj prišlo –vážení!!.. , ak pôjdem Vaším mestom, budem urputne trúbiť- (ak sa mechaniknezabudol pozrieť aj na klaksónJ
.....až teraz to skončilo –vážení.... ( vydžali ste čítať až do konca? V to prípade všetkým vytrvalcom skladám pochvaluJ S vďakou Váš F-600
