Nemám práve teraz na mysli to dotýkanie, pri ktorých v jeho objatiach aj 7-me nebo bolo málo.
... nejako to nechápem. Nie som včerajšia. Viem si zrátať koľkáta bije. A niekedy sa stáva, že bije aj tá „horšia „ hodina...
To sme si chodili po zábavách a diskotékach len taký fukot! Piatky pravidelne , soboty z času – na čas, nedele kedy – tedy. Pri rytme podmanivých tónov slaďákov sme si v tesnej blízkosti otierajúcich sa o seba tiel, ticho vyznávali lásku....
To sme sa štrádovali ruka v ruke... jeho ruka na mojom ramene, moja ruka na jeho .. páse, jeho, či moja ruka v jeho zadnom vrecku rifiel, ..., atď – kombinácie priloženia rúk boli nevyčerpateľné.
Lavičky v parkoch – dobre vymyslená vecička... tieto lavičky usadili už životom unavených starčekov a starenky, novopečenú mamičku s dudlajúcim bábätkom, študentov s na kolene si dopisujúcim si referátom, či bandu neokrôchaných , rozgajdaných , strapatých a dymiacich puberťákov.
Ale najviac sa tešila, keď mohla poskytnúť svoje zodraté chýbajúce farebné dosky mladým zaľúbencom. To, čo videla, svojimi skrytými očkami,.... no – aj sa hanbila . Chvíle blízkych drzých polôh a vzájomné sebapoznávanie mladého páru. Okoloidúci ? Išli, videli, pohoršili sa, odišli... Ale pre náruživú mládež neexistovali. Mládežníci - - tí – prišli, videli a zvíťazili ! Áno, boli sme milované, zbožňované , chránené Našimi chalanmi. Ak bola náhodou pobadaná v očiach u kamaráta nejaká tá výčitka na adresu mojej holky , alebo chlípne reči vedené v jej prítomnosti,... okamžite vystreľovala ruka a jeho nos zmenil svoj pôvodný uhol, pery sčerveneli krvou a vyrývač zbledol,... potom sa odtackal k najbližšiemu Wc.
Takí ste boli v začiatkoch našich vzťahov. Polievočka nechutí stále tá istá. Ani prihrievaná už nie je ono. Pohľad na lavičky vo Vás nevyvoláva sladké objímanie sa, skôr ste sa pridali k názorom tých okoloidúcich. Nosy Vašich kamarátov pri vulgárnych rečiach v prítomnosti manželky ostávajú vo svojich pôvodných neskrivených polohách, a vyrývač svoju bledosť tváre rokmi premenil na prechlastaný brontový xsichtík, a ten tú bledosť / ak by ešte nejaká bola / , aj tak ju prekryje bront ... (a na margo vysvetlenie - "brontový" xichtík -- je červený až - fialový, od destilátov a iných opiátov ,..... natrvalo "zafarbená " pokožka tváre, nosu,... )
Tak a teraz čo my – ženy?? Ako sa máme cítiť teraz my ? Dali sme Vám synov a dcéry, starali sme sa o Vaše blaho vo dne , v noci, kedykoľvek bola chuť.......... Čo si budeme nahovárať ! Bolo to tak a bolo to tak z čistej lásky k Vám !
Vážení páni - skúste sa nad tým zamyslieť, či nás toto teraz nebolí...
Povie si niektorá z nás: Prišla – videla – zvíťazila ??
