Nechcem sa pozastavovať nad každoročne sa opakujúcimi, ktoré priniesol:
Neodhrnuté cesty (ani včera ráno nebola výnimka.. Odhŕňacie auto sa na frekventovanej ceste pomerne dlho neukázalo. Až napokon – jedno – aj to asi len omylom. Vem to ďas ( a iné čierne mátohy)
MHD – meškajúce, či nebodaj nechodiace vôbec – ešte čo by sme nechceli?
Problémy vodičov na cestách – s márnou snahou vyškriabať sa čo i len na ten najmenší kopček? Nehrozí ! ( Hlavne tým menej zodpovedným), ktorí dúfajúc vo fakt, že „nebude zima, nebude mráz, kam sa vtá...“ ( tak si zimné gumy v garáže necháš), tí na to nemilo doplatili.
Všetko detaily?? Kiež by!
Možno už máte na jazyku: Tá je ale neprajná zime“ – naopak –Prajná ! Človek to odchovaný na poriadne treskúcej zime jedine prajná! Aj my všetci milujeme zimu ( malý dodatok – na horách ). Tú čistú - kde aftamabíľ nevkročí ani náhodou. Tú, kde na zabudnutých svahoch a košariskách vídame miestnych obyvateľov , ako sa do sýtosti a zdravých červených líc môžu vyšantiť. ( U nás nájdete len červené nosy – tie ale určite nemajú nič spoločné s mrazom...) – jasné, aj tam majú nosy...ale oni majú aj kopce, a my nieéé ) Domorodcom ošľahnutým tým správnym mrazom potom aj správne zdravo chutí jesť ( a poprípade aj vykonávať iné životné funkcie )
Toto tu dole, to sa ani len náznakom nepodobá pravej zime. Holt – malé kopce (nitriansko), minikopce ( sereďsko ) –- Vlastne tam je jeden – vysoko sa čnejúci a dlhoko sa ťahajúci popri diaľnici – len je dobre maskovaný , nikel jeden ), či takmer ultramini kopce ( trnavsko). A tak nám chýbajú kopce. A tak ich vyhľadávame a chodíme za nimi do vyššie položených polôh.
A tak víkend, čo víkend vídavame BA autá ( aj iné) s Thule na strechách, ako húfne obsadzujú značnú časť diaľnice D1. Niekto má rád Krahule, niekto chce výš – na Donovaly, niekto ešte výš Jasná,.. a niekto kto chcete ešte vyššie – Vysoké Tatry ( prípadne môžu byť ak Alpy ) Chodíme tam predsa za zdravím a rozhýbať si zmľandravené údy našej telesnej schránky.
Tí, čo sa pravidelne chodili každú zimu takto hýbať na lyžiach, bežkách, či iných ohnutých foršniach to majú vyhraté. Horšie dopadli tí, čo sa na tých svahoch len nadájali červeným vareným vínkom. Alebo tí, čo raz stáli na lyžiach,.. a bohužiaľ, aj posledný (viď ja)
Mám to živo v pamäti, keď správne zapálená pre dobrú vec naučiť sa lyžovať, som sa odhodlane a s vervou postavila na „somársky“ kopec. Ľudia – dodnes tam stojím, nebyť mojich detí, ktoré chceli vytiahnuť na kopec sane. A keďže som sa nechcela pred nimi „zhovadiť“ lyže som si pekne – krásne odopla. – Lenže ten horor predtým...
Hneď ako som si krvopotne pripla lyže ( šak ništ tam neštimuvalo), som sa znenazdajky začala šmýkať dole....po pár metroch som zastala , ale ostala som stáť v predklone ( nie, neseklo ma v krížoch) ja som len mala strach zo zvezenia sa dole. Keby som sa bola vystrela, ajajáj... to by som letela až ktovie kde – a zramovala by som ktovie koľkých (hlavne seba) tak som tam stále v neprirodzenom uhle dobrých 10 minút. Tak som sa zas raz vyznamenala –Já –lyžiarske drevo! Ale............
Moja drahá polovička všetko točila na video: Nie, aby mi doiel pomôcť, on sa tomu len rehotal, len ho tak zakláňalo od úžasnej „podívanej“. Potom bola tá nahrávka celá roztrasená. Na moje vrelé odporúčania : „CHOĎ DO ONÉHO“ !!!!! zrejme neregistroval. Ale.......
Potom sme si úlohy vymenili. A zakláňalo zas mňa. Tiež nepodal ani obstojný lyžiarsky výkon.
Tak teraz mi na to ostala len milá spomienka. Cez Vianoce ma deti prosíkali, aby som im to video prehrala. Tak som zapla náš kvalitne odležaný videoprehrávač. Háááá – myslíte , že išiel? Ani nápad! Ten stroj skrátka v tej chvíli skončil! Toto h..no zas nejde?? Načo zatĺkať – ponadávala som si, pravda je. V bojovej nálade onen ľudský produkt bo skloňovaný vo všetkých pádoch a časovaný vo všetkých časoch ( minulom, prítomnom, aj budúcom)A ešte tak fajn okorenený rôznymi prívlastkami – „dobre stočené a nasr.né do nepravidelnej špirály, a ešte k tomu pariace sa a dym lúdziace....
Ale videokazeta sa našťastie neroztrhla, na kliať nehodno. Raz sa na nej spolu s deťmi budeme dobre zabávať...
