Po mnohých kontroverzných úvahách a nekonečných názoroch o najekologickejšom, a zároveň najlacnejšom zdroji vykurovania RD sme sa svorne zhodli v názore, že predsa len budeme kúriť drevom. Ono - len tak mimochodom - je to štrapácia a hlavne robota okolo toho, a to dnes málo komu vonia... Lebo : To musíš : Zohnať drevo, zohnať nákladné auto, ..(nie s veľmi vysokou korbou, nech to tí chlapi dokážu aj vyhodiť do neho), šoféra, ktorý by bol ochotný túto furmaku urobiť,...atď,... ďalej musíš ...
... musíš poznášať drevo na okraj lesa ( a tŕpnuť, či ho do rána niekto netípne.. ), zohnať chlapov na brigádnickú výpomoc, naložiť drevo, doviesť drevo, legitimovať sa Orgánom, že ho vezieš legálne,... vyložiť drevo, pokálať drevo, ponosiť drevo, uložiť drevo, a koniec koncov - zaplatiť za to drevo,... a nakoniec ešte teda prikladať tým drevom,...robotýýý - ajaáj ! Človek sa pri tom zohreje najmenej 2x (raz teda pri tomto náročnom chystaní,...a druhý raz už v teplej obývačke. ) A tak, určité prípravné práce logicky pripadli aj na mňa. Ale hlavnou mojou úlohou bolo celý deň kúriť v krbe... vo fungl novom krbe. A tejto úlohy som sa celkom rada zhostila. Vôňa dreva spolu s ticho plápolájúcim ohníkom a jeho typickým praskaním v krbe, to ma upokojovalo. To milujem , hlavne večer. Tak som teda asi mesiac zahrievaný nový kozub celé dni obhospodarovala s takouto novou , doteraz nepoznanou radosťou. Aj v ten osudný deň...
... Keďže vonku bol čistý december,.. a tzv. nehostinný čas ( snežilo jak debil, a fučalo jak druhý debil ), tešila som sa z tohto fyzického tepla, ktoré som navodila ja. Sama doma, v tichu a teplučku som si robila poriadok vo svojich papierovačkach. Keď sa mi nahromadili až no,...tie zbytočné som chcela spáliť v krbe. Ako som tak pristúpila k nemu a klasickým spôsobom ( páčkou ) som otvorila dvierka ,... na tom by ešte nič nebolo,.. ale oni mi prosím - pekne vypadli z pántov a samozrejme hneď na zem... Až mi studený mráz prešiel po chrbte ( napriek " žáru", ktorý sálal z útrob krbu... ) Veď vrelé - rozžeravené dvierka,... capli rovno na novú drevenú podlahu!!! Do riti ! Keď ju tak oškvrklo.... a co teď? Ja som mala v hlave len jeden "žár" . Musím pohotovo a rýchlo konať... Dvierka pálili jak sto svíň, ale -- neva.... Zobrala som ich do handry a vyniesla von vychladnúť. Úff - to by bolo ! Zatím ...
... ale v krbe veselo horelo, lebo bolo statočne naložené. V izbe aspoň 4O stupňov , ani dýchať s nedalo.. Tak mi neostávalo nič iné, ako otvoriť okno a VETRAŤ - kúriť - vetrať - kúriť - vetrať - kúriť -vetrať - kúriť -- a do nemoty...
Áno - prebdela som pri otvorenom ohni a kontrolovala som každú iskierku, ktorá vyletela z neho,.., aby nebodaj nezapálila tú drahú drevenú podlahu,... a hlavne --- pani šéfová -- hlavne už neprikladať !! ( to viem aj bez teba )
A takto som ho pekne - krásne nechala vychladnúť. A aj vychladnuté dvierka sa ešte v ten deň opäť primontovali ku krbu. Odvtedy ich zvlášť špeciálnym kľúčom pravidelne doťahujeme.... Jedno šťastie bolo, že mi tie konsky ťažké dvierka padli len kúsok od mojích ctených nožičiek --- veď som aj v momente padania dvierok nejaké tie kroky robila ---- asi sanbu, alebo salsu, najskôr to však bolo OHNIVÉ flamengo?!!
Jedno som sa naučila,... doťahovať,... ( aj veci dokonca)
už si nechcem zopakovať takéto neefektívne kúrenie...
