Ach áno - - spomínam si.... do mojich ranných sníčkov sa pomaly vnáral zvuk šušťajúceho rádia a duch zábavnej relácie, ktorú práve vysielalo, sa niesol bytom po celý deň. Tá jedna rozhlasová stanica sa ešte naladiť dala, a hrala aj celkom čisto. (Nedali sme si újsť hlavne 2 obľúbené relácie : sobotňajší jediný zábavaný Ma-ra- toóóóń?? a každodennú Zákrutu o 13,00.. hod.) Ale vrátim sa k Silvestru 70-tych – 80-tych rokov.
Mama vyvárala a ešte dopekala ďalšie koláče, občas prebehla prachovkou po nábytku a veselo „koketovala“ s otcom. Brat si ešte slastne odfukoval , zamotaný do vyvlečenej návlečky zo šmykľavého paplóna… Otec ma vždy s veselým tónom v hlase a trefnou vtipnou poznámkou vedel naladiť a tú správnu silvestrovskú nôtu. A vedel ho prežívať . Keď hrali reláciu Na ľudovú nôtu, vždy si od srdca zaspieval. (spev mal v krvi, a lásku k hudbe v srdci). Ja – ako malé dievčatko som ho so zatajeným dychom sledovala, aký je uvoľnený, šťastný, a bezprostredný. Keď si ma zobral k sebe na kolená, obaja popevujúc si známe melódie , sme sa tešili z týchto vzácnych chvíľ v našej rodine.....
Deň som vyplnila bláznivou hrou s mojim o tri roky starším bratom. Nápadov na šantenie sme mali neúrekom. Veľmi dobre sme sa zabávali pri hre, kde sme si ponožky ( asi 20 párov )zrolované do guľky hádzali do brány ( jeden vždy chytal ) , pod obývačkovým oknom. V predvečer sme si na starom gramofóne pustili staré-dobré platne a při pukotajúcom zvuku sme sa do nich oddane započúvali. A keď sme chceli modernú hudbu, tak sme si zapli kazaťák – magnetofon s piatimi štelovacími gombíkmi na kazetu , a jeden na hlas a jeden na bas…a počúvali Elán. Večer sme si svorne celá rodinka sadli k čierno-bielemu televízoru, kde z obrazovky veľkej ajak svet, aj tak sme videli najviac horný a dolný pás, ktorý takto zužoval obrazovku.Ale pozor - nebol to širokouhlý film. Nora B. a iné hlásateľky práve odpískali celovečerný silvestrovký československý program: hudba, humor vtedajších hercov – dnešných zaslúžilých umelcov a neodmysliteľné scénky Milana a Jula,…Televarieté, a mohutný Ein Keseel Buntes?., kde stepovali Jirka Korn a Helenka Vondráčková…samozrejme , že tam nesmel chýbať ani slávik K.Goot - áno - áno – prepáčte, ovládla ma na chvíľu nostalgia mojich starých dobrých detských čias, a veru sa nad nimi pousmejem…
Toľko teda nostalgia…. A teraz príde tvrdý úder ( realita)
Dnes sa to akosi všetko toto čaro vytratilo. Chápem- už som trošku podrástla a viditeľné sú už aj čiarky okolo očí a iných partií tváre ( ešte síce nie tak hlboko zaryté, ale nájdu sa). Ja – v súčasnosti už zaslúžila matka som chtiac – nechtiac ... tu máš na! a teraz bojuj ty!, prebrala štafetu varenia a vypekania. S prachovkou neprebieham po byte , ja už len s vysokovýkonným – a priamoúmerne aj hlučným vysávačom – vďaka prašnému a hlučnému prostrediu v okolí môjho bydliska.(jeden hluk) – šľak ma ide trafiť! Môj muž si občas popevuje len tak sám pre seba. Veľakrát zatiahne dobre falošne, alebo len tak z pasie zreve jak tur, a turovo reve jak zmyslov zbavený, pokiaľ má chuť revať,..- normu má vysoko nad 5 min., takže–(druhý hluk).–Už druhý šľak ma ide trafiť!
V televízii v posl. rokoch okrem rokmi púšťaného Mrázika , a iných pekných rozprávok , (dá sa vybrať, ale len málo).. idú len samé akčné, a americké prepadáky – typu – Jeden hrdina zachráni celý svet pred hroziacou katastrofou..., alebo samý Santa...A večer? Môžem mať 20 kanálov na ďiaľkovom ovládači – tam nie je čo nájsť !
Z rádií počuť len samé hlasné jednoslabičné „u“- u“ „ alebo „e“-„e“, poprípade ešte aj „a“-„a“. a to je celá súčasná veľmi náročná textúra (okamžite krútim kolečkom a mením frekvencie na rádioprijímači.) (tretí hluk) – A ďalší šľak ma ide trafiť!! Toľkoto šľakov naraz...tak to už je priveľa,.. ale – nebojte sa ... býva aj viac! A teraz otázočka: ...resp. hneď odpoveď. Niečo cenné sa za tie roky zo života ľudí vytratilo: Chýba mi tu ten povestný duch ticha, a duch spolupatričnosti v rodine,... Potom, nech sa všetci nečudujú skutočnosti, že si pchám žlté špongiovité protihlukové štuplíky do uší...
Neviem, kde sa podelo čaro dávnych Silvestrov...
