Čitatelia majú radšej články, ktoré prinášajú riešenia problémov

Výskumníci zobrali tri rôzne témy a napísali k nim dve verzie článkov - prvú, ktorá len problém popísala, druhú, ktorá priniesla aj možné riešenia. Vzniklo tak šesť rôznych textov, ktoré dali prečítať 755 ľuďom. Zistili, že ľudia boli po prečítaní článkov s ponúknutými riešeniami spokojnejší, lepšie informovaní a optimistickejšie naladení.

Žurnalistika ponúkajúca riešenia sa nazýva konštruktívna žurnalistika, v angličtine ju nájdeme aj ako "solutions journalism". Je to experiment, ktorý reaguje na negativizmus v médiách. Zároveň je ale aj reakciou na množiace sa projekty dobrých správ, ktoré sú nakazené umelým pozitivizmom. Konštruktívna žurnalistika je kritická, nevyhýba sa investigatíve a prináša žiadaný kontext, ale namiesto zvyčajného zúfania nad stavom vecí prináša konkrétne riešenia. Minulý rok som o nej písal tu.

Výsledky výskumu, ktorý realizoval Engaging News Project z University of Texas, ukazujú, že články prinášajúce riešenia vedú čitateľov k tomu, aby si prečítali viac - viac od autora, viac z média, viac o nastolenej téme. Navyše sú takéto články aj lepšie zdieľané na sociálnych sieťach. "Sme prekvapení zistením, že ľudia chcú takéto príbehy viac zdieľať a vytvoriť okolo nich konverzáciu," povedal spoluautor výskumu Keith Hammonds.

Solutions article 

###

Americký web Huffington Post sa dlho prezentoval ako médium, ktoré internetové diskusie miluje. V roku 2012 u nich ľudia napísali viac ako 9 miliónov príspevkov mesačne. Kontrolu nad nimi mal tím až 30 administrátorov. Tí to ale vôbec nemali ľahké: v najvyťaženejších momentoch dňa ľudia na HuffPoste zverejnili až 25-tisíc príspevkov za hodinu.

Redakcia ale tvrdila, že aj vďaka vyspelej technológii dokáže tieto príspevky skontrolovať. Ukázalo sa, že tomu tak úplne nie je. Vlani zrušili anonymné diskusie, prispievať už bolo možné len pod celým menom. Tento týždeň vlastný komentovací systém vypli a diskusiu presunuli na Facebook. "Toto má ďaleko od ukončenia konverzácie, toto je začiatok konverzácie tam, kde ju chcete mať," vyhlásili.

Diskusiu na svojom webe zrušilo v poslednom období viacero veľkých médií, ďalšie ju presunuli na Facebook Comments. V prípade Huffington Postu je to ale zaujímavé najmä preto, že diskusie boli integrálnou súčasťou tohto webu. Jeho tvorcovia ho zvykli označovať aj ako social news network. Toto pomenovanie už ale asi veľmi vyťahovať nebudú. 

Čitateľov zmeny veľmi nepotešili 

###

Pri diskusiách ešte ostaňme. "Rád hrávam jednu hru. Volá sa ‘Koľko internetových komentárov musím prečítať, aby som stratil vieru v ľudstvo?‘" píše Adam Felder v magazíne The Atlantic. 

Felder urobil krátky výskum na 100 Američanoch. Jednej časti dal prečítať článok bez diskusie, druhej ten istý článok a pod ním aj diskusiu. Výsledkom bolo, že ľudia, ktorí čítali diskusiu, hodnotili článok ako menej kvalitný. Inými slovami: autor článku nie je posudzovaný len na základe toho, čo napíše, ale aj podľa toho, ako naň reagujú ľudia.

Výsledok tohto mini-prieskumu korešponduje s výsledkom výskumu z University of Wisconsin-Madison. Podľa neho názory ľudí, ktorí čítajú blogy či správy na webe, sú ovplyvňované nielen samotnými článkami, ale aj diskusiou, ktorá sa pod nimi rozbehne. Či lepšie povedané - jej úrovňou. Viac informácií.

Karikatúra 

###

Odkedy v spravodajstve dominuje téma Ukrajiny, výrazne stúpla aktivita proruských trollov, ktorí publikujú zaujatú prokremeľskú a antizápadnú propagandu. S týmto obvinením prišiel pred mesiacom denník The Guardian.

Dôkazov postupne pribúda. Americkému serveru BuzzFeed sa podarilo získať e­maily, ktoré diskutérov inštruujú, ako komentovať pod článkami či vytvárať falošné kontá a skupiny na sociálnych sieťach.

Aspoň šesť falošných identít na Facebooku či 50 tweetov denne. To očakáva Moskva od internetových diskutérov, ktorí zlepšujú imidž Ruska na webových stránkach západných médií. Podľa petrohradského serveru Fontanka.ru sa odhaduje, že na proruských webaktivistov, ktorí zavaľujú každý deň svojimi príspevkami zahraničné servery, ide mesačne asi milión dolárov. Viac informácií.

V tejto súvislosti je zaujímavá aj typológia proruských trollov na Twitteri. Pekný prehľad.

Stránka StopFake.org overuje pravdivosť údajov o dianí na Ukrajine. Tri mesiace po spustení už má 1,5 milióna čitateľov mesačne.

Ilustrácia: Katarína Macurová/Owl Illustration Agency 

###

Ako čítajú správy šéfovia veľkých firiem? Quartz oslovil 940 svetových manažérov, aby zistil, ako pracujú s informáciami. Z výsledkov vyberám:

• 75 percent manažérov číta správy aspoň 30 minút denne

• 60 percent číta správy ráno, zväčša hneď po zobudení

• 61 percent používa na čítanie správ najmä mobilné zariadenia (tablet, smarfón), iba 4 percentá dávajú prednosť rádiu, 3 percentá tlači, 2 percentá televízii

• až 61 percent má predplatené noviny alebo časopisy, ale ako primárny zdroj informácií ich používajú len 3 percentá

• 60 percent manažérov číta newslettre, je to pre nich jeden z troch hlavných zdrojov informácií, mobilné aplikácie sa tešia o polovicu nižšej obľúbenosti

• 37 percent si platí za digitálny obsah

Prečo manažéri platia za digitálny obsah?  

###

Ako by mali redakcie pracovať s Twitterom? Pred týždňom som sa na blogu venoval aj téme, ako sa veľké svetové médiá starajú o svoj Facebook a Twitter. Tento týždeň o tom písali aj v American Journalism Review.

Twitter Media Blog priniesol zaujímavý rozhovor so Stacey Leasca, social media editorkou v Los Angeles Times.

Každý reportér v redakcii tohto denníka už používa Twitter. Príspevky za nich už nezverejňuje automat, ale robia to ručne. A pri aktuálnych udalostiach tweetujú často ešte skôr, ako majú pripravený článok na svojom webe. "Keď máme informáciu potvrdenú, tweetneme ju, aby sme dali našim followerom vedieť, že o nej vieme a že nás majú sledovať ďalej. Akonáhle zverejníme článok, tweetneme odkaz naň," povedala Stacey Leasca.

Náklonnosť k Twitteru redakcia Los Angeles Times potvrdila aj pri májovom redizajne webu. Nad väčšinou ich článkov dnes nájdete tzv. sharelines - predpísané tweety, ktoré môžu čitatelia jednoducho zdieľať.

Sharelines  

###

Bývalý šéfredaktor Mladej Fronty Dnes Robert Čásenský pripravuje nový mesačník Reportér. Viac o ňom povedal v rozhovore pre mediaguru.cz:

Jsem velkým fanouškem časopisů, jako jsou The New Yorker nebo The Atlantic, jejichž články jsou sice někdy dlouhé, ale skvěle propracované a čtivě napsané. Nechci tím říkat, že je naší ambicí být jako oni, to by bylo příliš smělé. Ale zážitku, který si lidé při čtení takových textů odnesou, bychom se rádi přiblížili. Jsem přesvědčen, že se najde zajímavá skupina čtenářů, kteří takový časopis ocení. Nebude statisícová, ale nižší desítky tisíc čtenářů by mít mohla. U nás vychází několik výborných časopisů, ale žádný z nich se tímto směrem neprofiluje. (...) Zaměříme se na texty, které vyžadují dobré autory a zároveň dostatek času na kvalitní zpracování. Čas je poměrně důležitý faktor. Některá témata potřebují – ať už investigativní články, reportáže či třeba profily a rozhovory – aby se autor setkal s jejich aktéry ne jednou, ale opakovaně. Tak aby mohl získat materiál, jehož úroveň překročí rámec denního zpravodajství. Rádi bychom si tento „autorský luxus“ dovolili. Odměnou by nám mohla být čtenářská přízeň určité skupiny lidí, kteří mají chuť, čas a ochotu číst.

###

Vďaka žltej farbe si titulku vášho časopisu ľudia v novinovom stánku lepšie všimnú. Žltá je veľmi obľúbená farba v marketingu. Veľmi dobre púta pozornosť, a preto bývajú napríklad aj reklamné správy a cenovky na žltom podklade. Čo ale znamená žltá v digitálnom priestore? Tiež navodzuje dojem lacnej reklamštiny?

The Media Briefing sa tejto téme venuje v súvislosti s vizuálom webov BuzzFeed a Vox. Zaujímavé čítanie.

Žltá, žltá, žltá... 

###

Video na tento týždeň: Sabina Slonková (šéfredaktorka Mladej Fronty Dnes) a Jindřich Šídlo (šéfkomentátor Hospodářskych novin) spolu diskutovali o tom, ako noví majitelia zmenili české médiá.