Keď si ich všetky dáte do jednej excelovskej tabuľky, odstránite mená autorov a ďalšie rozptyľujúce informácie, sústredíte sa len na názvy tém a prejdete prvých niekoľko stoviek riadkov, tak nasajete atmosféru, v ktorej vyrastajú budúci novinári. Zistíte, s akými otázkami sú na škole konfrontovaní, čo ich zaujíma, respektíve akým témam sa asi venujú ich školitelia.
Som rád, že som medzi odovzdanými prácami našiel veľmi zaujímavé témy, ktoré by som si chcel v budúcnosti prečítať (napríklad Investigatívna žurnalistika v Rusku (1990 - 2012) či Slovenskí novinári v politike). Našiel som práce, ktoré popisujú súčasný stav a nové trendy v médiách (Aktuálna situácia investigatívnej žurnalistiky na Slovensku; Genéza a efektivita spoplatňovania internetových médií), špecifický segment reklamy (Reklama v časopisoch pre mládež) a ďalšie zaujímavé práce (Problematika manipulácie a propagandy v československej populárnej hudbe 80. rokov 20. storočia).
Ale našiel som aj diplomové práce, ktoré ma svojim názvom znervózňovali. Rozdelil by som ich do piatich skupín:
Veľmi vágne zadané témy: Hodnoty v slovenských týždenníkoch; Hodnoty vo filme; Etika v médiách; Hovorca v mediálnom prostredí; Mládež a médiá...
Témy, ktoré asi nemali ambíciu priniesť niečo nové. Boli už mnohokrát vyčerpávajúco spracované. Ak sa študentom nepodarilo nastaviť novú optiku, tak ich písanie bolo, hm, zbytočné. Za všetky uvádzam napríklad: Škodlivý vplyv mediálneho násilia; Tvorba publicistického interview; Techniky mediálnej manipulácie...
Témy, ktoré určite nemajú ambíciu priniesť niečo nové. Na ich vypracovanie stačí copy-paste jedného zákona, napr.: Poslanie a funkcie Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Ani srnky netušia, o čom budú. Pracovne ich volám Bučekoviny: Moderátor ako čelo mediálneho prejavu, Moderátor ako protagonista v mediálnych žánroch, Moderátor vo vzťahu k pracovnej skupine.
A témy, ktoré majú len veľmi tajomný vzťah k žurnalistike: Filmové spracovanie knihy Legenda o lietajúcom mníchovi Cypriánovi; Legenda o lietajúcom mníchovi Cypriánovi - črty existenciálneho personalizmu vo filmovom spracovaní.
Samostatnou skupinou sú práce, ktoré analyzujú prezentáciu vybraných udalostí v médiách (napríklad parlamentné voľby, pád vlády a podobne). Ako o nich informovali SME, Pravda, HN? Ako bulvár? A ako spravodajské weby? Uznávam, že tieto diplomovky môžu priniesť cennú spätnú väzbu a poukázať na zaujímavé trendy, ktoré sa pri informovaní o týchto udalostiach v jednotlivých médiách prejavili, no na môj vkus bolo týchto tém príliš veľa. Študenti a ich školitelia sú nimi priam posadnutí.
Už dlhšie mám pocit, že niektorí (!) školitelia diplomových prác nie sú vôbec zvedaví. Nemajú ambíciu so svojimi študentmi hľadať nové otázky a nové odpovede, a potom dávajú na výber témy, ktoré nevytvárajú študentom dostatočný priestor na sebarealizáciu. Áno, pre laika môže byť všeobecná téma násilia v médiách zaujímavá, avšak pre študenta žurnalistiky je takáto téma len verklíkovaním toho, čo sa počas štúdia učil na x predmetoch.
A tak vznikajú práce, ktoré musí byť utrpenie písať, a ktoré okrem školiteľa a oponenta nikto nikdy neotvorí. Však načo.
Aj preto som si dal domácu úlohu: vypracovať môj vlastný zoznam tém na diplomové práce. Toto je jeho pracovná verzia:
Kto je dnes novinárom a kto nie? Kedysi sme mohli za novinára považovať toho, kto bol členom nejakej redakcie alebo sa živil písaním článkov. S masovým rozšírením internetu sa ale táto definícia prehodnocuje, minimálne v USA je táto diskusia živá (pozri tu, tu, tu alebo tu). Otázka je ale aktuálna aj u nás, nakoľko úrady komplikujú život tým, ktorí nemajú pracovnú zmluvu s nejakou redakcoiu - napríklad Tom Nicholson. Ale aj Martin Daňo, nech už si o jeho práci myslíme čokoľvek.
Ako sa zmenilo agentúrne spravodajstvo s príchodom internetu? V minulosti slúžili agentúrne správy len ako surovina pre novinárov. Neboli teda určené širokej verejnosti, ale boli podkladom na ďalšiu prácu v redakciách. Dnes tomu tak nie je. Správy bývajú krátko po zverejnení publikované na prakticky všetkých spravodajských weboch, a dostávajú sa tak k tisícom čitateľov každý deň. Ako to ovplyvnilo ich štruktúru, jazyk, formu? Veľmi zaujímavé by bolo pozrieť sa, ako agentúrne správy vyzerali pred 20 rokmi a ako vyzerajú dnes.
Ako sa noviny zmenili za posledných 20 rokov? Porovnávaniu papierového a online vydania slovenských denníkov sa študenti venujú často. Neobjavil som ale prácu, ktorá by popisovala zmeny v printoch na pozadí zmien užívateľského správania. Moja hypotéza je, že dnes, keď veľká skupina ľudí sleduje správy online, je v novinách menej krátkych správ a viac dlhších textov a publicistiky. Zaujímavé by bolo zobrať si napríklad všetky vydania denníka SME, ktoré vyšli vo februári od roku 1993 do 2013, a pozrieť sa, koľko mali strán, koľko článkov bolo na jednej strane, aké boli dlhé, koľko v nich bolo chýb, ktoré žánre dominovali, aký bol podiel agentúrnych správ... Ak by sa k tomu podarilo zistiť, koľko bolo v ktorom roku píšucich redaktorov, máme pred sebou kvantum dát, z ktorých môžu vypadnúť veľmi zaujímavé závery.
Vplyv real-time dát na rozhodovanie editorov spravodajských portálov. Editori spravodajských webov majú stále viac informácií o čítanosti svojich článkov. Vedia, koľko ľudí číta texty práve v tejto chvíli, odkiaľ sa k nim dostali a aj to, či ich šíria na sociánych sieťach. Ako všetky tieto informácie vplývajú na rozhodnutia editorov? Do akej miery rozhoduje aktuálna čítanosť článku o jeho umiestnení na homepage. Sú texty na titulke webu usporiadané podľa toho, ako sú aktuálne čítané, alebo ich tam médiá držia aj preto, že ich považujú za dôležité - bez ohľadu na čítanosť? Ovplyvňujú informácie o čítanosti redaktorov pri plánovaní ďalších materiálov? Do akej miery? Na úvod sa môže hodiť táto práca.
Informačné preťaženie a jeho vplyv na prácu novinára. Žijeme v dobre, ktorá sama seba popisuje. Ľudia už nevytvárajú informácie len preto, že je to užitočné, ale jednoducho preto, že môžu. Veľká časť týchto informácií je dostupnú online pre každého a môže byť využívaná novinármi pri ich práci. To ale otvára úplne nové otázky: ako efektívne spravovať také množstvo informácií, ako ich filtrovať a overovať? Aký vplyv má pretlak informácií na prácu novinára a ako sa dá zmierniť?
Naozaj internet a nové médiá menia prácu väčšine novinárov na Slovensku? Hovorí sa, že internet a sociálne siete zásadne zmenili pracovné postupy v médiách. Ostatne to naznačujú aj vyššie predkladané témy. Ale je to naozaj tak? Je tento trend rovnaký vo všetkých redakciách a týka sa všetkých novinárov - printových, rozhlasových aj televíznych? Vo svete sa napríklad ukazuje, že médiá - ako vlastne všetky inštitúcie - sú pomerne odolné voči zmenám a mnohí redaktori si robia svoju prácu rovnako ako pred desiatimi rokmi.
Možnosti celoživotného vzdelávania novinárov. Svet médií je veľmi rýchly a komplikovaný. Štúdium žurnalistiky - aj keby sa akokoľvek zlepšilo - nedokáže budúcich novinárov pripraviť na to, čo ich čaká v práci o 5, 10 či 15 rokov. Veľmi dôležité je preto už dnes analyzovať možnosti ďalšieho štúdia novinárov. Ako sa k tejto otázke stavajú v zahraničí? Aké možnosti majú žurnalisti, ak si chcú osvojiť zručnosti, ktoré im pomôžu v ich každodennej práci? Aké kurzy, stáže a online vzdelávacie programy majú k dispozícii?
Zhruba takto by vyzeral môj zoznam tém, keby som bol školiteľom a nebol by som limitovaný ničím iným len vlastnými schopnosťami. Väčšine z nich sa na Slovensku ešte nik nevenoval a všetky by ma bavilo čítať. Tento článok ale nemá byť bazárom vhodných tém na diplomovky. Mal by skôr viesť k ďalším otázkam.
Zhodneme sa na tom, že diplomové práce nemajú byť len dôkazom toho, že študent dokáže napísať odborný text a korektne odcitovať použitú literatúru?
Je dôležité, na akých témach študenti niekoľko týždňov a mesiacov pracujú?
Záleží na tom, aby boli diplomovky zaujímavé aj pre niekoho iného ako autora, školiteľa a oponenta?
Ja som odpovedal trikrát áno. A vy?
