O dievčatách už viem svoje... Nosia ružové veci, majú rady tú mačičku čo každého zdraví po anglicky- a sú v pohode... veľa toho nenakecajú. Ale pozor! Keď už raz porodia a náhodou sa stretnú s mojou mamou, tak koniec... Nezatvoria sa im klapačky. A rehocú sa a rehocú... A nemá to konca. A my - chúdence deti- aby sme to v kočíkoch počas celej prechádzky počúvali- a každý deň to isté. To je asi taký predpis- hovoriť .
Napríklad o Tamarkinej ceste na svet viem už všetko. Všetko. A dnes som to musel počúvať znova... Rozhodol som sa, že NIKDY nebudem doktor- pôrodník. Poviem vám, jedna vec je ísť na svet a druhá o tom stále počúvať . Ale keď už som raz tu a stále teda vládne tá demokracia, tak som sa rozhodol, že budem robiť radosť ľudom. Neviete ako sa toto povolanie volá? Toto by so veľmi chcel.
Mama mala rada svoju prácu, ale vraj chodila domov vycucaná...asi tam často kojila- alebo čo... Neviem či tým robila radosť a navyše- ja som chlap a kojiť neviem.
Moja pani doktorka má tiež fajn prácu, ale očkovala ma, takže mi veľkú radosť neurobila.
Asi to nie je ľahké robiť ľudom radosť. Vynasnažím sa na to prísť počas ďalšieho mesiaca :) To už budú nejaké Vianoce- každý o nich šteboce a navyše v rýmoch.. No som zvedavý. Čaka ma aj prvý príkrm... ULALA :) vraj mám naň vek.
o tomto svete už viem aj toto:
EKG nebolí, veľmi to šteklí a nakoniec prezradí, že moje srdiečko je zdravé.
Lekári zo seba robia šaškov :) a chcú, aby sa deti nehýbali.
Cestou do Bratislavy stihnete presnívať presne 3 sny o mlieku, kúpaní a hraní sa.
5,3 kilový chlapec je o tri mesiace ťažší ako 3,14 kilový chlapec. Každý to hovorí.
Existuje voňavka, čo sa volá ako ja-je to boss.
PS- neviete náhodou čo je to sestrička? Nie je to pre mňa nebezpečné? Každý na ňu pýta mojej mamy.
Ďakujem.
Hugo :) nie ten boss
