
Niekomu sa môže zdať prehnané použitie slova "vražda", dobre, uznávam, že je to prehnané... Ale hneď, ako som sa dozvedela, čo sa na hodine bude diať, zamierila som do posledne lavice aj so svojími dvoma spolužiakmi, aby som sa na to nemusela pozerať.
Nemyslite si, že by som sa nezvládla pozerať na pitvu obrúčkavca, bolo to viac-menej z recesie. No musím sa priznať, že pohľad na prišpendlenú rozrezanú dážďovku by mi nebo príjemný. Spolužiakov, ktorí sa na tom podieľali ( teda všetci okrem nás troch) som označila za vrahov. Tí sa však na tom len zabávali, predsa ma už poznajú a vedia, že biológiu neobľubujem.
Tak ako to celé prebiehalo? Hoci som nič nevidela (aké to šťastie!), počula som toho dosť. Dážďovku najskôr umyli. Tu sa vyskytol prvý problém, a síce, kto chytí dážďovku a pôjde ju umyť? Chcela som to urobiť ja, ale len tak naoko, pretože by som pravdepodobne využila situáciu a dážďovku by som vyhodila z okna. Keďže je biologické laboratórium na prízemí, zachránila by som jej život. Bohužiaľ, niekto sa rozhodol umyť ju a potom zadná sekcia, vrátane mňa, zahmkala pohrebnú melódiu, počas ktorej bol červíček ponorený do smrteľného roztoku. Po 15 minútach ho vybrali a začala sa pitva. Predtým museli mŕtvu dážďovku prišpendliť na podložku, čo sa ukázalo ako problém číslo dva. Dážďovka bola stočená a stuhnutá, takže sa dosť natrápili s jej vyrovnávaním. Ďalšie podrobnosti neviem a som rada, že to tak je.
Brala som to asi príliš vážne, ale aj tá malá dážďovka má právo na život. Dosť ma rozosmial výrok môjho spolužiaka, s ktorým sme sa vzadu skrývali. Povedal toto: "A drozdy nebudú mať čo žrať!" Musím uznať, že v tej škole je naozaj sranda, na biológii teda určite:-)