Ešte dlho sa budú hašteriť a nerobiť čo majú?

Je mi smutno z toho, čo sa deje. Ale v našej krajine za tie dlhé roky sa objavilo v politike len veľmi málo osobností. Určite všetci, ktorí sme išli k voľbám sme tam išli s predstavou, že bude lepšie. Je lepšie, ale nie nám. Strácam nádej, vieru, všetko sa dá zhrnúť do jedného slova- bezmocnosť. Ako sa to správajú tí naši? Jeden ako malé trucovité decko, ktorému zobrali hračku, druhý zasa ako hysterický, ješitný pajác. Nuž, kto nemá doma, hľadá inde, ale prečo v politike? Chodí po výletoch, chváli sa, čo urobil pre ľudí, rozdáva finančné záplaty a tvári sa, ako keby to išlo z jeho vrecka. Nejde, ide to z môjho, vašich vrecák. A všetko sú to jednorazové, krátkodobé činy. Napríklad príspevky na lyžiarsky výcvik - dobre, ale čo to dá do budúcnosti? Zabezpečí im to zamestnanie, dôchodok? Nestačí jeden výcvik, treba deti rozhýbať, aby cvičili denne, stále. Podporovať šport ako taký,.. Na druhej strane otrepaná fráza - "nie sú peniaze". Ale sú, je ich dosť, len v nesprávnych rukách, na nesprávnych účtoch. Ale koho to zaujíma? Divadielko s Bašternákom- zinscenované. Pôjde ti kontrola, všetko uprac a potom daj vedieť, nabehneme na teba, aby už tí hlupáci boli ticho. Ako sa to správajú k prezidentovi? - to je úcta k hlave štátu? Nie je nutné, aby sa milovali, boli si sympatickí. Alebo je to len závisť, že je seriózny, slušný, ľudia ho majú radi. V práci som sa stretla s tým, že vy sa mi nepáčite. Môj argument? - nechodím do práce preto, aby sme sa navzájom sebe páčili, mali sa radi, na to máme rodinu. Ale treba povedať, že tým, že sme si zvolili istú garnitúru, stávajú sa našimi zamestnancami, z našich peňazí žijú, tak nech sa tak už konečne správajú. Ale to musí mať človek aj v sebe. Ak považujeme za záruku dobre odvedenej práce to, že na vysoké posty sú dosadení nominanti jednej strany, tak potom zbohom. Mnohí do dosadnutia do kresla nemali ani potuchy o rezorte, ktorý dostali na vedenie- nuž samý odborník. A druhá strana len tíško čaká, pozoruje, vyhodnocuje a chystá sa k nástupu zo zálohy. Potom už bude neskoro a bude čia to bude vina? Už aj Mečiar sa správal k ľuďom ako k dobytku a nebola mu hanba tomu dobytku vládnuť - nuž jeho vizitka.