"Ty si všetko príliš relativizuješ. Nemôžeš sa na všetko pozerať takto podrobne, ľudstvo je tam, kde je, len vďaka tomu, že si dokázalo spájať určité veci, na ktoré sa pozerá z globálneho hľadiska!"
Takto nejako ma uzemnil kamarát, človek to rozhľadený, vzdelaný, inteligentný a čo je pre mňa nadovšetko: človek naozaj dobrý. Bola to reakcia na moje nahlas vyslovené úvahy, keď som sa opäť raz "zamyslel".
Nakoľko si ho naozaj vážim, vzal som si jeho slová k srdcu a poctivo som nad nimi porozmýšľal.
A čím viac som rozmýšľal, tým viac som bol prekvapený. Zistil som, že jeho názor je vo svete rozšírený. Že jeho radu poslúcha skoro každý.
A že ja ju vlastne poslúchnuť nechcem.
Svet sa globalizuje. Úspešne, dokonale, nezadržateľne. Od ekonomiky, cez politiku ... až po myšlienky.
Výsledky už môžeme pozorovať.
Stratili sme schopnosť rozlišovať.
Alebo sa nám skôr nechce.
Nechce sa nám vŕtať v tom, čo sme si už úspešne uzavreli.
Nechce sa nám brať do úvahy všetky fakty, stačia nám tie "podstatné".
Nechce sa nám hľadať pravdu a formovať si vlastný názor, stačí nám verejná mienka.
Je to jednoduchšie.
A nespravodlivé.
Drobné odchýlky od pravdy spokojne prehliadneme. Pre pokoj (v rodine, v štáte, v spoločnosti ...), z pohodlnosti ... alebo z neschopnosti?Na základe zovšeobecnených "právd" odsúdime národy, štáty, vierovyznania, náboženstvá, názory, kultúry, príbuzných. Proste čokoľvek, čo je z nášho "globálneho" pohľadu zlé.
Nakoniec odsúdime človeka. A s ním celé ľudstvo.
Všetko len preto, že kdesi na začiatku formovania našich názorov sme prehliadli "maličkosť", "detail", na prvý pohľad zbytočný.
V konečnom dôsledku však rozhodujúci.
A preto, možno po stýkrát, ako dávnejšie napísal istý pán Dvořák: "Tak znova: Karl Jaspers - Otázka viny."
