Na tento výrok jedného z tatranských hoteliérov, zúfalého z opakovaných neúspešných pokusov zamestnať vo svojom hoteli niekoho z tatranského regiónu, som si nevdojak spomenul pri návšteve Demänovskej doliny, smerujúc obdivovať krásu našich najvyhlásenejších jaskýň uplynulý víkend.
"Do pi.e ..." uľaví si znudený mladík, vidiac, ako mu kolega posiela autá s bratislavskými značkami smerom od plateného parkoviska k jeho stanovisku, bližšie ku Kamennej chate. Ono je to ťažké, desiatky minút sedieť na zadku, a zrazu sa po ňom chce, aby nablokoval 3 x 140 Sk. Myšlienky a pocity sa mu dajú čítať z tváre ako z veľkej knihy. Muchy otravné, hajzli, čo sa sem serú, človek aby teraz vstal a robil. Nech idú všetci do riti, aj tak ma to tu nebaví, nech uź je poobede a vypadnem z tejto diery naháňať baby niekam po hoteli....
Apropó, 140 korún slovenských za parkovanie pod jaskyňou vám poskytne jedinečnú možnosť parkovať pod tou jaskyňou celý deň. Samozrejme, lístok vám neplatí na iných parkoviskách, či už v Demänovskej doline, alebo priamo v Jasnej, na to zabudnite a precitnite zo sna! Vy buďte radi, že máte možnosť parkovať priamo pod jaskyňou, za akciových 140 Sk na celý, opakujem, celý deň! No nekúpte to! Že v jaskyni strávite max 3/4hodiny, a potom chcete ísť ďalej vo svojom aute, keďže miestne spoje premávajú s ohromujúcou frekvenciou - jeden za dve hodiny - a nemáte záujem o celodenný lístok, ale len o hodinový, alebo dvojhodinový? Pche, zabudnite! A radšej o tom nehovorte moc nahlas, lebo nabudúce bude tých 140 Sk platných už len na hodinu! Že parkovné by ste očakávali v cene vstupného (180 Sk pre dospelého, 160 pre dôchodcu, super zľava 20 Sk, Zajac by mal radosť!)? To by ale parkovisko nemohlo patriť úplne inému subjektu, ktorého jediná starosť je v najatí partie pi.ujúcich, nepríjemných a unudených mladíkov a oblečení ich do reflexných viest, že?
Spomínam si na rozhovor so starším manželským párom z Nitry, ktorý v oblasti Liptovského Mikuláša zháňal byt. Keď sme sa dali do reči, vypadol z nich dôvod - chceli ho pre svoju dcéru, ktorá sa vydala do Nemecka, a po skúsenostiach so slovenskými hotelmi sa rozhodla pre takéto riešenie. V hoteloch naschvál zatajila, že rozumie po slovensky (no vidíte to? chvíľu je von, a už aká vychcaná!), a s manželom a priateľmi komunikovala zásadne po nemecky. To, čo si vypočula od personálu, netušiaceho, že ich drístom rozumie, by nedopriala nikomu. Od hovád nemeckých až po návody kolegu kolegovi, ako ich odrbať. Priamo pred ich očami, a aj ušami.
Plejáda negatívnych skúseností naozaj kopcovito prevažuje tie pozitívne. Od odporných halušiek zo sáčku na Štrbskom plese, cez vlasy v koláči v hoteli na Štrbskom plese ("jééžiš, kde sa tam vzal" a čašníčka odpochodovala preč, bez jediného slovka ospravedlnenia, bez akejkoľvek náhrady), až po takmer fyzický konflikt s bezkrkým majiteľom reštaurácie, ktorý nedokázal prekusnúť, že niekto slušne odmietne mojito, pardon, paródiu na mojito, z ktorého trčí jeden jediný, zhnitý lístok mäty.
"Slováci sú príliš hrdí na to, aby niekomu slúžili". V tomto prípade (aj napriek istému progresu v medziach uveriteľného za posledné roky) platí, že aj sprostí, obmedzení, bez štipky snahy premýšľať dopredu. Lebo vlastnosť trvalého odmietania peňazí turistov výmenou za kvalitné služby sa inak nazvať nedá. Turisti sú len dobrou zámienkou na čerpanie štrukturálnych fondov EÚ, tam sa jeho úloha začína aj končí.
A pritom stačí tak málo - majiteľa s dobrou víziou, personál, ktorý robí veci so srdcom, a trochu snahy.
Zdá sa, že na Slovensku sú to až príliš často nesplniteľné podmienky...
