Prinášam vám fotky zelenej krajiny, kde vraj často prší, a preto má všetko stále zelený odtieň...
...
...a tak isto fotky veternej krajiny, kde vládne nesmiernou a vytrvalou silou sám Pán Vietor, pokorujúc všetko, čo mu stojí v ceste...
...
...obrázky krajiny mnohých ciest, kde vybrať si tú správnu môže byť mnohokráť ťažšie a náročnejšie, ako potom chôdza po nej...
...ale potom tá cesta rozhodne stojí za to!
Zvlášť keď vám na nej svieti skoro stále Slnko, tak, ako svojho času mne. Môže človeka v takej chvíli niečo vôbec ťažiť na duši? Otvorím oči, vidím blankytné nebo bojujúce s morom o to, kto uchytí prvenstvo v závodoch o najkrajší odtieň modrej... započúvam sa a počujem spev čajok, lietajúcich pozdĺž ohromných útesov... šum mora, tak ukľudňujúci.... nasajem do seba vzduch, a cítim jeho vlhkosť, je osviežujúci....
Och áno, stálo to za to, túlať sa cestou_necestou, ďaleko od všetkého známeho, ďaleko od ľudí, neznámou fotogenickou krajinkou kdesi pri útesoch, kde sa len máločo podobalo tunajšiemu, v dobrom aj tom najlepšom slova zmysle...
...sladké spomienky...
A na záver malá panoramatická ukážka zastavanej krajinky :-)
Foto: ja
