Kvetinoví králi a ich Flower Power (a journey to the hidden corners of your mind)

(zdroj: www.theflowerkings.com)

Korene inšpíracie tejto mnohofarebnej hudby treba jednoznačne hľadať v 70tych rokoch, a to nielen preto, že ich hlavný predstaviteľ a skladateľ začal v tejto dekáde aktívne hrávať (najskôr na basgitare, neskôr na gitare). Sedemdesiate roky boli zlatým vekom pre art a progrock – a vplyv kapiel ako Genesis (ano, vtedy hrali „trochu“ inú hudbu, ako mainstreamovky typu I Can˙t Dance), Yes, samozrejme Pink Floyd, alebo aj Petera Gabriela je v hudbe a prístupoch k nej u týchto švédov jasne cítiť.

To však neznamená, že by páni trpeli nedostatkom originality, alebo nebodaj invencie – to v žiadnom prípade. Niekedy mám u nich skôr pocit pravého opaku – albumy vydávajú ako na bežiacom páse, v niekoľkých prípadoch sa jednalo rovno o 2 CD, a nikdy, ešte nikdy sa mi nestalo, že by ma táto hudba sklamala, respektíve urazila.

Ide totižto o veľmi peknú hudbu – výraz „pekná“ v tomto zmysle myslím ako fakt, že ide o pozitívnu hudbu – žiadna agresia sa tu nekoná, postupy a zvuky sú veľmi jemné, príjemné, linky sú veľmi melodické, nekonfliktné, a napriek tomu majú veľa vnútorného napätia – skladby vás vedia udržať v pozornosti, a to možno práve vďaka jemnejším a bohatým aranžmánom. Miestami sa možno stratíte v množstve obrovských hudobných plôch – toto však určite nie je hudba na prvé počutie.

Mohol by som popísať hociktorý z ich albumov, majú ich od svojho prvého z 95eho roku na svojom konte už 8 (z toho 3 boli dvojalbumy!) + dve oficiálne live nahrávky + kopec bootlegov + kopec sólových albumov. Ale zameriam sa na ten, ktorý som počul ako prvý – a to dvojalbum Flower Power, s podtitulom „a journey to the hidden corners of your mind“, ktorý výborne dokumentuje vnútornú krásu, zložitosť, ale aj jednoduchosť ich hudby.

Album vyšiel v roku 1999, a bol ich štvrtým štúdiovým zárezom. Roinie Stolt sa v tom čase zúčastňoval na projekte Transatlantic, čo kapele určite pomohlo v hľadaní nových fanúšikov. Autorsky sa na ňom podiela overený dvojzáprah Stolt – Tomas Bodin (veľmi invenčný klávesák a „druhý mozog“ kapely), a o spevy sa starajú „zamatový“ Stolt spolu s Hassem Frobergom, ktorý má svoj výraznejší hlas posadený vyššie, a aby som neopomenul rytmiku – basu a bicie obhospodaruú výborní Jonas Reingold a Jaime Salzar (ktorý už v kapele dnes nepôsobí).

Celému dielku kraľuje skladba Garden Of Dreams – skoro 60minútový epický kolos, ku ktorému veľmi ťažko nájdem niečo, k čomu by som o prirovnal. Svet tejto skladby je výnimočný – od dlhých inštrumenátlnych pasáží, cez jemné hudobné plochy, až po trochu tvrdšie rify – stále sa ale pohybujeme na hrane artrocku, o žiadnom heavy sounde nemôže byť ani reč. Táto skladba na vás zapôsobí skutočne ako sen, a vôbec nie je jednoduché nestratiť sa v nej. Patrí rozhodne k absolútnym vrcholom nielen v rámci kapely, ale aj v rámci celého štýlu. Mimochodom – chalani túto vec hrávajú stále ja na koncertoch, čo pri takejto rozsiahlosti nie je určite jednoducjé – ani pre kapelu, ani pre poslucháča – aj to niečo hovorí o ambicióznosti tohoto diela.

Zvyšok prvého CD obsahuje už len pár krátkych ftípkov (Captain Capstan, IKEA By Night) a nádhernú precítenú inštrumentálku Astral Dog – Mr. Stolt vraj nikdy hru na gitaru neštudoval, ale táto skladba by sa v pohode umiestnila na ktoromkoľvek albume hociktorého rockového gitaristu.

Druhé CD je v podstate „normálnym“ albumom, aké The Flower Kings vydávajú – mozaika dlhších a kratších songov, niekoľko inštrumentálok, podmanivé, ale nie prvoplánové melódie, bohaté aranžmány. Nič sa tu nedeje nasilu, všetko akosi prirodzene ubieha, skladby sú nabité nápadmi (na ploche niekoľkých minút niekedy zaznie nápadov aj na celé mainstreamové poprockové album), všetko je pozitívne, farebné. V tomto prípade sa mi naozaj zdá, že názov kapely charakterizuje ich štýl.

Zo skladieb by som vyzdvihol hlavne prvé tri – Deaf, Numb And Blind, Stupid Girl a Corruption.

Na záver pridávam už štandardne playlist: