Kurky

„ Prosím Vás, keď sa tie párky volajú desiatové, môžem si ich dať aj na raňajky? “ pýta sa kamarát Majo - neriadená strela - prekvapenej pracovníčky malých potravín. „ Jasné, vykokce ona, kľudne aj na večeru “ „Hm, nie nie, na večeru už máme kurky “ zakontruje Majo a poberie sa preč stresovať inú predavačku.


Blížime sa k pokladni, pár vecí z košíka postupne mení miesto a každým pípnutím narastá suma na displeji. Píp – posledná položka. „ Milostivá pani, ešte jedny Marlborky Vás poprosím “ spustí na nič netušiacu pokladníčku. Pani vzhliadne, a podľa jej výrazu ju takto milo neoslovil žiadny chlap už hádam posledných 20 rokov.


Za nami dve čučoriedky kupujú cigarety. „ Slečna, a to pre otecka kupujete? “ vytuší príležitosť Majo. „ Ts, ja už na to mám vek! “ polourazene-poloflirtovne zaspieva dotknutá sedemnástka.


Vychádzame von, keď začujem: „ A kam to pôjdete fajčiť, za panelák, alebo za predajňu? “ baví sa na ich účet Majo.
Baby zazrú a jedna z nich sa vydá zmätene preč.
„ Ty sprostá, veď bývame hentam! “ usmerní dopletenú pureťáčku, ktorá už na to má vek, jej kamarátka.
Desať minút, počas ktorých dostal do pomykova tri ženské. Normálna bilancia.

Kamarát Majo – to vám je prípad - so svojským, niekedy drsným humorom, šviháckym štýlom a spôsobmi, ktoré by mohli nezainteresovaného na smrť uraziť. Vždy, keď sa po čase stretneme, má nejakú príhodu. No a naposledy to boli kurky – tie z predajne, a večer z krčmy:


Platenie účtu, bežná, aj keď nepopulárna záležitosť, ktorou sa väčšinou končí večer. Aj v tomto prípade tak tomu bolo, a nerušene plynulo až do okamihu, keď bolo potrebné vysoliť pár drobákov na dorovnanie. Majo vytiahol za hrsť mincí a šumná barmanka už sa v nich hrabká, keď v snahe polichotiť a nadviazať konverzáciu zavalí bez rozmyslu: „Jáj, aká ste zlatá, keď mi tu ďobkáte ako kurka ! “ „ Ts!..... “



Foto v perexe: www.nacheska.com