"Za hospodársky rast vďačíme podľa premiéra Roberta Fica vládam len zanedbateľne, rozhodujúce sú podľa neho státisíce ľudí, ktorí strpeli reformy." Koniec citátu.
Niežeby na tom nebolo zrnko pravdy. Bez ľudí sa nedá robiť nič, ani reformy, bez nich sa nedal budovať ani reálny socializmus, nedalo sa donášať, vraždiť z vôle štátnej moci, ničiť ľudské osudy v časoch, keď dnešný premiér nevykrikoval, že nie sme právny štát, ako to zvykol pred pár rokmi (ozaj - už sme?? akosi to utíchlo...), a nedal by sa budovať ani dnešný ranný kapitalizmus a slovenská demokracia karpatského typu. Ale bohorovnosť, s akou premiér dokáže spraviť z vlády (čiže momentálne aj zo seba - ale to len do času, kým sa nebude čím chváliť, nebojte sa...) hlúpeho štatistu, ktorý nemá s ekonomikou štátu prakticky nič spoločné, by bola aj vtipná, keby to nebolo vo svojej podstate smutné.
Smutné preto, lebo tentokrát si už premiér nerobí blbcov len z vrstvy, ktorá určite nepatrí medzi jeho typických voličov a o týchto bláboloch si myslí svoje, ale už aj z vlastného podareného ministra hospodárstva, ktorý, keď sa pomýli, tak aj pravdu povie (ehm, pardon, on sa vlastne nepomýlil, on to myslel inak, novinárske hyeny prekrútili opätovne jeho slová, on mal na mysli hlboké štrukturálne reformy Ficovej vlády,... etc etc).
Smutné preto, lebo popiera vlastne sám seba - neverí v existenciu čo i len jediného politika, ktorý by sa hnal za mocou, a pritom by bol presvedčený o tom, že on vlastne nezmôže nič, nech spraví čokoľvek, štát sa bude vyvíjať v podstate rovnako. Načo potom taký politik usiluje o moc, keď nemá na nič vplyv? Osvietenie zhora a osudové vnuknutie?? Dobročinnosť? Či nebodaj služba občanom?? Hahaha!!
Smutné ale hlavne preto, lebo v ľudskej histórii existuje bezpočet príkladov, keď práve dobré a osvietené vlády dokázali priviesť svojich občanov, a tým pádom následne aj štát (nie, súdruhovia, naopak to nefunguje, skutočne nie!) k relatívnemu blahobytu, a naopak, snáď ešte viac príkladov, keď zlé a hlúpe vlády dokázali prejesť to, čo mali jesť ich vnuci. Po príklady netreba chodiť na opačný koniec zemegule. Stačí sa pozrieť, kam dokázali doviesť červenáčikovia napríklad Maďarsko. A kam smeruje rozumná hospodárska politika štátov, ako napríklad Írsko. Za čo vďačia hospodárskemu rastu tam? Možno im to mal na ekonomickom fóre priamo v Dubline minister Jahnátek na plnú hubu povedať, postaviť sa tam, a vyhlásiť "milí ekonómovia, vy prd o tom viete, že keltský tiger, pcha, za váš hospodársky rast môže vaša vláda len minimálne, to obete statočných írskych občanov, ktorými zaplatili za strašlivú, krajne pravicovú ekonomickú reformu v 80tych a 90tych rokoch môže za to, že ste už v niektorých ekonomických ukazovateľoch predbehli UK! Česť ich pamiatke! Toľko trpeli, až sa pretrpeli medzi najbohatšie štáty sveta!!"
Tam by ale naši pudlíci, so svojimi smiešno-smutnými argumentami, meniacimi sa podľa nálad väčšiny obyvateľstva, neuspeli. Tak to tam radšej ani neskúšajú a hovoria racionálne, čo ich zas núti vymýšľať smutno-smiešne zdôvodnenia pre domáce publikum. Nuž, taká celkom normálna republika sme my.
Aspoň je tu veselo. Tak trochu cez slzy, ale predsa!
