Zaujímavý pohľad sa mi naskytol včera v nemenovanom obchodnom dome na Kamennom námestí v Bratislave. Krátiac si chvíľu - presnejšie čakajúc na vybláznenie sa ženskej časti skupinky v oddeleniach detských a iných oblečení - ma kroky automaticky naviedli do kníhkupectva. Keď je možnosť, nikdy si šancu prelistovať pár knihami nenechám ujsť. Čítam od malička rád, knihy sú pre mňa v súčasnosti spolu s hudbou jedným z tých pôžitkov, ktoré ma dokonale unášajú zo spleti ľudských vzťahov, pracovných a iných problémov, vytvárajú dočasnú ilúziu iných realít, a samozrejme sú v neposlednom rade studnicou ľudského umu a múdrosti. Teda aspoň väčšinou.
Blúdiac medzi regálmi mio pohľad spočinul na regáli s označením "POLITIKA". Zaujímavé, šomrem si, pozrime sa, čo nám dnešná ponuka povie.
Niekoľkominútové listovanie ma však značne zaskočilo.
Prvá kniha - Karol Ondriáš - To je ono! Po 15 rokoch! s podtitulom Čierna kniha nežnej revolúcie. Ten Ondriáš, bývalý poslanec za KSS, ktorý tvrdí zaujímavé veci, napríklad, že socializmus (rozumej, ten reálny, zúriaci 40 rokov v bývalej ČSR) bol zázrakom v dodržiavaní ľudských práv. Nuž, zaujímavé by bolo spýtať sa na to tých dobrovoľných kopáčov z Jáchymovských baní, alebo vypočúvaných bývalou Štátnou bezpečnosťou, ktorí si tam sami ubližovali, a sami sebe zakazovali zamestnať sa na lepších miestach, ako je kurič, alebo traktorista na miestnom, celkom dobrovoľne založenom JRD. No nič, listujem, a dozvedám sa, aký bol ten komunizmus super, veď v roku 1989 sme mali milión oviec, a v roku 2004 už len 100 tisíc. Výborné čítanie, odporúčam ako intelektuálnu rozcvičku pred každoou tlačovou konferenciou súčastného premiéra, ktorý svojho času podľa svojich slov ani nezaregistroval zmenu režimu.
Druhá kniha - Miloslav Grega - Zamlčované fakty o minulosti a súčasnosti skvelo prvému titulu sekunduje. Beriem do rúk tretiu, útlu publikáciu. Milan Ivanka - Slováci a Maďari s podtitulom Čo nám Maďari ukradli. Uhm. Štvrtá sa nesie v podobnom duchu (a podotýkam, že ide o reedície autorov tvoriacich v prvej polovici 20-teho storočia, čo je samo o sebe zaujímavý fakt, a uznávam, že dnešnému čitateľovi môže pomôcť doplniť mozaiku náhľadov) a je od Karla Kálala s titulom Maďarizácia (obraz slovenského utrpenia).
Výborne, hovorím si, čo tu ešte máme. Sergej Chelemendik po prvý krát, Sergej Chelemendik po druhý krát, ááá, Ivan Gašparovič - Volič sa nedá kúpiť (ale pán prezident!! stačí tak málo, napríklad sľúbiť zdanenie dividend a poriadne zdaniť milionárov, také ľahké neviete?) - interview, ktoré s prezidentom uskutočnil na rôzne témy - hádajte kto? No predsa Sergej Chelemendik! Aké to prekvapenie, to by som nečakal....
A viac - nič.
Podtrhnuté a sčítané - aj kebyže mám záujem kúpiť si knihu, ktorá sa nejakým spôsobom zaoberá slovenskou politikou, môžem si vybrať - kúpim si komunistickú propagandu, alebo knihu, zaoberajúcu sa "národnými" boľačkami (čo nám maďari ukradli, hm hm, normálne si to asi pôjdem kúpiť, nech viem, či nemajú náhodou aj to Zippo, čo u nás kámoš stratil, keď bol na návšteve, a teraz nám upodozrieva našu mačku, že ho zožrala, chúďa!! no čo už, mal k nemu citový vzťah....), poprípade rozhovor s tým, čo "myslí národne, a cíti sociálne".
Nie, nebojte sa. Nevyhlásim, že ide o spiknutie proti "inak" voliacim občanom, ani tu nemienim hovoriť, že chýba akási vyváženosť, takéto argumenty majú radi mentálni boľševici, keď sa derú tam, kde sa dá niečo uzurpovať.
Nie - poviem to inak. Kým sa u nás v školách bude viac či menej ignorovať moderná história komunistickej zvôle, kým bude u nás normálne, že vo vláde je zo 16tich ministrov 11 bývalých členov KSČ, kým sa budú maľovať za minulosťou hrubé čiary a kým sa budú politici spoliehať na krátku pamäť národa, a on sám sa nevylieči z romantických predstáv o mlieku za dve koruny (za ctnostného zľahčovania zločinov vetami typu "taká bola doba") - nebudem sa ani ja čudovať, že v kníhkupectvách nájdem výlučne nacionálne-socialistickú literatúru, ktorá hovorí, ako bolo kedysi fajn, keď sa o nás staral štát a nebolo potrebné až tak robiť, a ešte o tom, ako nás tí zlí maďari utláčali.
Aký krásny svet, plný nepriateľov, ideologických aj národných. Mal ten Čič pravdu nakoniec, SSR neskočila, SSR trvá....
Nabudúce budem radšej babám asistovať pri tých handrách :)
