Najprv k samotnému vyhláseniu – neviem, prečo získalo takú publicitu. Vzájomné zbližovanie minimálne na úrovni Smeru a SNS sa dá pozorovať už nekoľko rokov, prejavilo sa aj pri prezidentských voľbách, a bolo často komentované zo strany novinárov, ale aj politikov. A ohľadom HZDS sa dá očakávať všetko – keďže HZDS pôjde tam, kam zavelí nadsamec, a keďže tento už jednu skúsenosť s vládnutím v nacionálne-socialistickom bloku má, šanca na pristúpenie tohoto „všeľudového“ hnutia do takejto koalície je pomerne pravdepodobná. Hlavne keď si uvedomíme, že vstup HZDS do vlády je pre prežite tejto hnuťostrany pomerne kľúčová záležitosť.
Preto nerozumiem pomerne hysterickej reakcii hovorkýň Smeru aj HZDS o vešteckých guliach a podobne. Keď sa majú radi, nech sa za to aspoň nehanbia.
Čo by ale teda znamenala takáto koalícia? Hrozí Slovensku ľavicovo-nacionálna katastrofa v podaní populistov, variacich z vody coca-colu?
Nehrozí.
Fakt si to myslím.
Aspoň v tom budúcom volebnom období nie. Aspoň nie "na plné gule", a síce mizéria má mnoho podôb, ale to, čo sme (s)poznali v rokoch `94 - `98 nám už, dúfam, nehrozí.
A to hlavne preto, že budúca vláda, aj keď v takomto nešťastnom zložení, „zdedí“ Slovensko po mnohých stránkach dobre rozbehnuté. Klesá nezamestnanosť, rozbiehajú sa veľké investície, získané v posledných rokoch, HDP rastie dlhodobo pomerne vysokým (na európske pomery) tempom, rozpočtový deficit klesá, podobne aj inflácia, mena pomaly, ale isto spevňuje, ceny sú deregulované, nie je potrebné príjmať snáť prvý krát žiadne „ozdravné balíčky“ s priamym dosahom na prepad reálnych miezd. Práve naopak, Slovensko má konečne šancu vykonať veci, na ktoré asi doteraz nedozrelo – výraznejšie zreformovať oblasť odvodového zaťaženia, ktoré je stále vysoké, prípadne znížiť dane – a to tak z príjmu, ako aj nemorálnu (z princípu) DPH. Aby toho nebolo málo, v najbližších rokoch zaprší na Slovensku dážď eur z EÚ, ktorý nás „ovlaží“ každoročne cca 70 miliardami korún.
Kto by už len v takejto situácii netúžil ísť do vlády?? Pritom ľavica môže kričať do roztrhania o preverovaní privatizácie, nič nepreveria. Na to berte jed. Tak isto môže kričať do roztrhania o nedostatkoch, ktoré sú – o áno, sú, a je ich neúrekom. Za veľa prešľapov by si súčasná vláda zaslúžila nakopať do prdele a hnať svinským krokom. Všetky tie aféry, kauzy, ako skupinka a podobné nezmyselné hry, erózia politickej kultúry v parlamente, ale napríklad aj nedostatočné odbyrokratizovanie štátnej správy (za všetko hovorí aj novinka – ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2005), alebo aj dlhu dobu nekoncepčné uďelovanie stimulov pre zahraničných investorov (v takej výšek na jedného zamestnanca, že do toho rizika by som šiel kľudne aj ja, a dokonca aj za menej prachov), typická „pravicová“ agenda bola určite aj vyvlastňovanie súkromného majetku za spoluúčasti nadávajúceho Slotu, etc etc.
Ak teda takáto vláda tvorená trojblokom Smer-HZDS-SNS vznikne, bude to znamenať podľa mna asi nasledovné (slovami pani hovorkyňe – vyťahujem práve vešteckú guluJ:
- nečitateľný Smer, z ktorého dostať konkrétnu predstavu, čo spraví napr. s daňami je pomerne nadľudský výkon, a ktorého názory napr. prostredníctvom pána Šulaja vyvolávajú v ekonomických kruhoch smiech (cez slzy), postupne zeroduje väčšinu reforiem, zavedie progresívne zdanenie, dve sadzby DPH, vytvorí tým opäť priestor na aktívne obchádzanie nepríjemných dôsledkov tejto antireformy, v dôsledku čoho Slovensko stratí jednu z komparatívnych výhod.
- Hnuťostrana HZDS sa bude tváriť ako záchranca reforiem (moc ich ale nezachránia), a prostredníctvom svojho nevyspytateľného predsedu bude spôsobovať hlavybôľ svojim koaličným partnerom.
- SNS sa bude starať o folklór ústami svojho predsedu a podpredsedníčky. Čoho sú títo ľudia schopní, sme mohli vidieť vo včerajšom Site – to už nie je ani tak na smiech, ako skôr na plač. Najhoršie je, že vždy sa nájde nejaký Duray, ktorý týmto debilkom bude zdárne sekundovať, či už v pití alkoholu, alebo v rozduchávaní primitívnych nacionalistických vášňí.
- takáto nová vláda si kľudne bude môcť dovoliť udržiavať status quo, občas niečo dodrbať, občas niečo vylepšiť, občas zaviesť nejakú tú sociálnu dávku, keď už to v kampani sľúbili, občas zvýšiť minimálnu mzdu (čo na tom, že si to odnesú práve ich typickí voliči – ľudia s podpriemernými mzdami), trebárs aj za cenu zvýšenia deficitu (ľavicových voličov predsa nezaujíma, že zaťažujeme svoje deti), a trebárs aj oddialiť zavedenie eura (ľavicovému voličovi sa predsa nechce prepočitavať, naviac veď obchodníci, svine, určite využijú príležitosť a zdražejú, okradnú nás – a z výhod, ako je minimalizácia kurzového rizika sa predsa nenajeme!), a aj napriek tomu bude ekonomika rásť podobným tempom, ako dnes (cca 3 – 7% ročne – to už ale bude výsledok vládnutia ľavice, to už sa aj z grafov najeme, nezabúdajme!), vzrastú reálne mzdy (za štyri roky podľa súčasného vývoja to môže byť kumulatívne aj 12 – 15%).
- takáto vláda sa už nebude moc podobať na tú z rokov 94 – 98. Sme už členmi medzinárodných spolkov (EÚ, NATO, OECD,...), čo výrazne obmedzuje priestor na podobné experimenty, ťahajúce nás smerom k Bielorusku, aj keď niektoré typické črty nacionálno-socialistického vládnutia si zachová, ale osobne si myslím, že druhý Michal Kováč mladší, alebo druhý Gaulieder nám už nehrozí (som od prírody optimistaJ))
- spoločne zvrátia akékoľvek snahy o reformu zdravotníctva, zrušia poplatky, nedovolia zvýšiť spoluúčasť pacienta.
Výsledok??
"Vznikne" pár dôvodov na zhoršenie vťahov SR – MR.
Ekonomika bude celý čas dobre nabudená, ale so zhoršujúcou sa flexibilitou, ktorá sa prejaví v ďalších rokoch (po roku 2009).
Slovensko sa naučí hrať sa v oblasti zahraničnej politiky na mŕtveho chrobáka (nemiešanie sa do ničoho), a bude hľadať „tretiu cestu“.
Klesanie nezamestnanosti sa kôli znepružneniu trhu práce a ekonomicky nezdravému zvyšovaniu minimálnej mzdy zastaví, prípadne mierne narastie, ale nebude to žiadna tragédia oproti rokom minulým (98 – 01), takže ako argument u ľavicového voliča neobstojí.
Financovanie nákladných „sociálnych“ balíčkov sa prejaví na deficite verejných financií a tým aj na oddialení prijatia jednotnej meny. To päť voličom tejto podarenej trojky vadiť nebude.
Objavi sa viac peňazí v peňaženkách ľudí vďaka rokom ekonomického rozmachu a rastu reálnej mzdy. Voliči trojlístka sa samozrejme vo všetkých internetových diskusiách budú hrdiť a ukazovať, že aha, ide to aj bez reforiem.
Zdravotníctvo sa bude naďalej zmietať na polceste medzi socializmom a fungujúcim systémom. Ak si niekto myslí, že bude stačiť naliať peniaze z rozpočtu, mýli sa. Okrem toho, že treba povedať, odkiaľ ich zobrať a komu ich vziať, už 15 rokov tu taký systém fungoval, a - výsledkom bola rekordná zadlženosť, nepružnosť, nepodporujúca schopných, bezodná diera, ktorá pohltila akékoľvek peniaze, a vzápätí produkovala ďalšie dlhy.
Suma sumárum – ak sa naozaj nezbláznia a nezačnú robiť vyslovené hlúposti, výsledky najbližších rokov budú pozitívne, aj napriek skrytým rizikám v podobe predlžovanej agónie zdravotníctva a postupného zhoršovania ekonomických ukazovateľov. A naviac, ak to Fico s Mečiarom vydrží v jednej koalícii (naozaj nik nemôže tušiť, ako dopadne prípadná spolupráca dvoch podobných buldočích pováh), o štyri roky pôjdeme do volieb v podobnom duchu, ako šli do volieb v tomto roku Maďari a Češi – a opäť sa zopakuje boj o vývoj spoločnosti – či ísť cestou „sociálnej spravodlivosti“, alebo cestou zväčšovania ekonomických slobôd.
A kľudne sa môže stať to, čo sa stalo tento rok v Maďarsku – že socialisti opäť uspejú. Paradoxne preto, ze ak nič nespravia, málo pokazia.
Bude teda takáto vláda katastrofou?
Nie. Len to bude škoda. Škoda premárnených šancí, prejedených možností a sebaklamu....
