Pozrime sa späť na rok 2010. Päť mesiacov pred voľbami malo Slovensko takmer štvorročnú skúsenosť s vládnutím istého Róberta Fica. Ak by si to niekto nepamätal - nadávalo sa vtedy novinárom na tlačovkách do hyen, obviňovali sa bez dôkazov vlastní občania z klamstva, zakladali sa garážové firmy, ktoré tu mali Eldorádo, Slovensko sa opätovne prepadávalo v rebríčkoch transparentnosti a demokratickosti, a s krízou, ktorá vlastne nebola, a keď aj náhodou bola, tak jedine len ako výhovorka za neplnenie sľubov, sme bojovali gréckou cestou zadlžovania sa. Skúsenosť to bola natoľko inšpirujúca, že nakoniec - napriek rekordnej podpore – nemal s kým tento pán, rozmýšľajúci vlastnou hlavou ďaleko nad rámec bežného rozmýšľania, zostaviť vládu a zostal v opozícii, aj so svojou ikoresno-privilegovanou suitou.
Prečo to tak bolo?
Jednoducho preto, lebo tá mentálne „inak nastavená“ časť Slovenska toho mala plné zuby, a niekedy aj s miernym sebazaprením šla voliť, len aby táto červeno-hnedá garnitúra lúpežníkov bez chrbtovej kosti odišla od válova, a nahradilo ju niečo slušnejšie.
Kde sme dnes – päť mesiacov pre marcovými voľbami?
Najsilnejší obraz, najsilnejšia emócia, ktorá zostane v mysliach národa, ľudu a proletariátu, o dosluhujúcej Radičovej vláde, bude napriek niektorým pozitívam len chaos, nešvár a nedodržiavanie sľubov. Obraz bude, že veľa ľudí si povie, sakra, veď ten Fico, nech je akýkoľvek, mal vlastne s tým zlepencom pravdu. Obrazom dneška je, že zostávajúca „vládna“ trojka dokáže za hodinu nájsť zhodu na predčasných voľbách práve s toľko preklínaným Ficom, a to – zdá sa – „len“ preto, aby sme nefigurovali na titulkách svetových denníkov ako „eurovalkazi“ – prepokakaní pred Bruselom až za ušami. Obrazom zostane, že pravicové strany šli do volieb 2010 v zásade s tromi tézami a prísľubmi - prísľubom lepšej a slušnejšej vládnej alternatívy oproti Ficovi, prísľubom zodpovedného hospodárenia, a s prísľubom neriešenia dlhovej krízy vyrábaním ďalších dlhov.
Čo z toho zostalo pravicovým stranám dnes, ani nie rok a pol po voľbách?
Obávam sa, že nič. Alternatíva nevydržala ani rok a pol, zvýŠené dane už znížiť nestihnú, a eurovalovú hystériu, ktorú spustili SDKU, KDH a Most, snáď ani netreba komentovať.
Kto sa bude v marci čudovať, ak sa pravicový volič rozhodne voliť nohami?
