Rok krízy, ktorú tak obdivuhodne „zvládol“ podľa vlastných slov náš pán premiér (hlavne tú finančnú, ktorá u nás nebola), ale ktorá hlavne ukázala na praktickom príklade, ako sú veci neuveriteľne relatívne a stabilita zrazu nestabilná . Že stačí málo, a čo bolo včera samozrejmosťou, môže byť dnes vzácnosťou, na čo včera stačilo šlendriánstvo, dnes zobere ďas.... bolestivá skúsenosť, o to však cennejšia!
Rok veľkých výziev, z ktorých väčšina dopadla dobre – aspoň z dnešného pohľadu. Vstupujúc do roku 2009, netušiac v plnej šírke, čo bude, vystupujúc z neho o rok starší a desaťročie „bohatší“ – nemôžem inak, ako poďakovať všetkým, ktorý mali tú silu, chuť, ale aj nervy ísť touto cestou. Spolu sme dokázali viac. Veká vďaka, moc si to vážim, moc som sa tento rok od vás všetkých naučil!
Rok sklamaní, keď podvod a zlodejina sú naďalej spoločenskou normou všeobecne akceptovanou demokratickou väčšinou. Aspoň podľa krčmových výskumov. Miesto toho, aby sme ich hnali lopatami, naďalej panuje všeobecná apatia a podmienená akceptácia, umocnená rehotom politických polomafiánov a bezškrupulóznych demagógov. Ako sa kradne dnes, tak sa nekradlo v modernej histórii ešte nikdy, napriek tomu tu marketingoví sociálni demokrati trhajú rekordy popularity. Do kelu s pomýlenou morálkou!
Rok osobných skúseností, keď k zisteniu, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, vedie niekedy dlhá cesta. O to je snáď viac vrytá v pamäti. Rok čoraz hlbšieho presvedčenia, že čím viac vieme, tým väčšia pokora k nekonečnosti poznania by v nás mala znieť. Viem, že nič neviem – nič originálnejšie na túto tému vymyslieť neviem. Vďaka Bohu za to!
Rok hľadania, napohľad nekončiaceho, napohľad nezmyselného, a určite často nepochopeného. Ľudský osud je už taký, krivoľaký, občas nejasný, keď príčina a dôsledok nie sú vždy rozoznateľné. Nuž – rozum si snáď raz podá ruku zo srdcom, a táto nezmieriteľná opozícia podíše pakt o neútočení. Demarkačnú líniu mám už vyznačenú...
Nebol to obyčajný rok. Pred rokom by som asi poriadne gúľal očami, kebyže viem, čo nás čaká....ale sme tu, ideme ďalej, posilnení, ak sme sa posilniť chceli, oslabení, ak sme sa oslabiť dali.
Ktovie, čo sa udeje ten budúci.... čo nás čaká.... držím vám v ňom palce, tým bližšie, aj tým vzdialenejším, známym aj neznámym.... čosi mi hovorí, že sa máme ešte veľa čo učiť.....
PF 2010, priatelia...
