Lenže aj do tohto zážitku sa začína vkrádať akýsi nepokoj, nekľud, niečo ako keď sa započúvate do perfektne zladeného orchestra, v ktorom si zrazu vtipkár z radu druhých huslí podladí o pol tóna svoj nástroj, alebo ako keď vám z ničoho nič do Nessum Dorma miesto grandiózneho nástupu začne recitovať nejaká slovenská hip-hopová ”hviezda”.
Ten rušivý prvok sa volá ”kríza stredného veku”. A tu je malé vysvetlenie od Ička Podolského, čo to vlastne taká kriza stredneho veku je!
Pestovať si úspešnú krízu stredného veku, to nie je len také jednoduché. V prvom rade k tomu človek potrebuje stredný vek. To by nebolo to najťažšie, stačí mať trochu trpezlivosti a stredný vek je tu ako na koni. Včera ťaháte za sebou gumenného káčera, a zajtra už pomaly chytáte depresie z pomyslenia na starobu. Také je to jednoduché a hlavne expresne rýchle!
V tomto momente ste splnili nominálnu požiadavku na vek, ale ešte stále nemáte so samouvedomením si svojho postavenia vo vekovej štruktúre obyvateľstva vyhraté. Na to je nutné prežit pár jednoduchých fyzických úkonov, ktorých vykonanie si mladšie ročníky v podstate ani neuvedomujú. Vy ale áno. A to poriadne!
Napríklad také preskakovanie vysokých plotov (úprimne? Nemusia byť ani vysoké, stačí, keď sú nižšie…), prejdenie pár kilometrov v horách, vcelku je to jedno, či nahor, alebo nadol, a tak podobne. Za tým sa ešte prekušete nasledujúcou dlhšou rekonvalescenciou a človek si rýchlo uvedomí, že to už akosi nie je ono. Potom keď to nejaká deva v rozpuku priklincuje otázkou typu "Ujo, koľko je hodín?", prehĺbi sa doteraz opomínané podozrenie, že človek asi STARNE!! Nechcená pravda sa prestane skrývať, a už sa jej pachuti nezbavíte.
Prvým príznakom úspešnej krízy stredného veku je zúfalý pokus to ignorovať. Nebezpečenstvo trvalej ujmy na zdraví je nebezpečne vysoké. Keď človek prežije (doslovne!) toto prvé štádium, príde na to, že všetko zlé je na niečo dobré.
Akceptovať danú situáciu sa síce krízovo postihnutý nikdy nenaučí, ale môže sa začať úspešne ľutovať. A keď ujo doktor k tomu pridajú pár takých diagnóz, ako vysoký tlak a podobne, šťastie je plnohodnotné a konečne sa je aj na čo vyhovoriť.
Z tohoto vlastne vyplýva, že s tou krízou to nie je až také zlé.
Aby ste ale vedeli, toto všetko viem od mojich starších kamarátov! Mňa sa to ešte netýka! Vlasov mám ako za mladi, najnovšie aj tam, kde ich vôbec nepotrebujem, a keď odrátam cca 15kg nadváhy, tak ani tá postava nie je najhoršia! HA!!!
Takže kríza sem, kríza tam, hor sa do ulíc obdivovať striedmo odeté krásky!!
No áno, sám by som to lepšie nenapísal! :-)
