Nuž, asi niečo nechápem. Možno je tak trochu „jednoduchší“ on. Alebo možno sme jednoduchší my.
Samozrejme - riešiť úroveň služieb v rámci hyper- a neviem akých marketov asi nemá zmysel – toto bol len príklad prístupu k zákazníkom. Len – kebyže to nie je u nás akýmsi nepísaným národným športom.....
Minulé leto sme trávili dovolenku v bývalom Česko-Slovensku. O dva nádherné slnečné týždne sa nám postarali najprv krásne južné Čechy s asi miliónom rybníkov, a hneď následne na to naše nádherné Tatry. Skúste si typnúť, kde sme boli spokojnejší? Kde sa na Vás obsluha usmiala? Kde Vám núkali ďalšie pivo ihneď, akonáhle ste dopíjali predchádzajúce? Kde sa personál snažil hľadať riešenia aj na neštandardnejšie požiadavky nás, vymýšľajúcich turistov?
Alebo inak – skúste si typnúť, kde sme museli riešiť situáciu s neprístojnou čašníčkou tak, že nás až do konca pobytu v istom, nie práve lacnom hoteli musel obsluhovať niekto iný? Kde nám pripravili národné jedlo takým otrasným spôsobom, že ak by sme toto ponúkli zahraničnému hosťovi, tak si o nás pomyslí svoje? Kde sa vydáva podštandardná úroveň služieb za štandard? Kde za ceny, pomaly konkurujúce cenám v rakúskych alpách, dostanete na podnose aj služby, ktoré len málokedy môžete označiť za prozákaznícke?
Ak ste si pri prvej sérii otázok typli skúsenosť z Česka, máte pravdu. A pritom išlo o prťavé mestečko, v širšom ponímaní priam zanedbatelné (myslím to samozrejme nadnesene – v porovnaní s masovými centrami turizmu).
Ak ste si pri druhej sérii typli Tatry – opäť máte pravdu.
Je však možné, že sme mali v Čechách na všetky tieto veci šťastie, a u nás zas smolu. Ale, pravdupovediac, moc tomu neverím. Dlhodobé skúsenosti hovoria o niečom inom, nie o náhode. Nejak sme si zvykli, že ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. A túto vlnu amaterizmu u nás nezastavil ani príchod súkromného kapitálu.
Sú snáť česi – lebo veď s kým iným sa môžme lepšie porovnávať - lepšie motivovaní na prípadnom úspechu? Cenia si viac človeka? Respektíve jeho peniaze? Vie tam majiteľ lepšie kontrolovať? Motivovať? Správne viesť svojich ľudí?
Možno by sme mali všetkých demotivovaných, neochotných, nudu zaháňajúcich a na zákazníkov zazerajúcich slovenských pracovníkov v oblasti turizmu (všetka česť výnimkám, je ich stále viac, ale stále zúfalo málo) mali spolu aj s majiteľmi zariadení, v ktorých pracujú, poslať na mesačný putovný tábor po mestečkách a turistických centrách v Česku, alebo trebárs aj Rakúsku. Potom by snáť pochopili, že naštvaný a znechutený zákazník im viac svojich peňazí nenechá. Prípadne tam už nezavíta nikdy......
