Môj milý Armin,
už je to dosť dávno, čo sme sa spolu na klinike školili na "obrarztovské" ostrohy.
Keď sme sa rozišli, sľúbili sme si občas sa stretnúť a porozprávať o práci a živote.
Zatiaľ sa nám to podarilo len raz a to sme sa dohodli, že sa budeme len chváliť.
Veď život je dosť krušný, nechceli sme si kaziť tú chvíľu spolu...
Tak sa ti tu dnes sťažujem.....
Kedysi keď sme si porobili vizity a zákroky u pacientov bolo okolo pol jedenástej
a ak sme nemali čo písať - správu pre pacienta - sadli sme si v knižnici
a listovali časopisy. Pri kávičke z automatu a múdrostiach niekoho iného
sa krásne snívalo o budúcnosti na našich pracoviskách...
Ako budeme študovať, zvyšovať si kvalifikáciu, robiť "klinickú vedu",
učiť mladších, publikovať.......
ach jo, ideály mládí........
naozaj sme sa v bežnej "sekundárskej" práci zlepšili, už nám "výkony"
nezaberajú toľko času ako predtým.....a ty možno robíš to, čo sme si vysnívali...
ja som dnes telefonicky vybavila osem vyšetrení, spojila sa so šiestimi lekárňami,
vypísala 11 žiadaniek na rôzne vyšetrenia, štyri formuláre na "mimoriadny dovoz lieku",
šesť strán "formuláru na úhradu liečby v cudzine", päť trojstranových prepúšťacích správ,
skontrolovala výkazy do poisťovne
a ......... mala po pracovnej dobe.....
Že to nepoznáš? Ja viem, na klinike sme na to mali sekretárku. Ale u nás to robím ja.
Nie, nerobím teraz sekretárku, toto je naozaj moja pracovná náplň....
Tak zatiaľ čau, končím, musím po dieťa do škôlky.......
možno si doma keď budem mať upratané, niečo odborné prečítam....
a ak nie z medicíny, tak z organizácie práce.
Alebo nejaké iné scifi.
