Sociálna pornografia v praxi.
Reality shows typu Veľký Brat, či Vyvolení už našťastie zapadajú prachom. Bezuzdné slintanie, či si dajú "finalisti" nakoniec po papuli, alebo si to spolu dvaja či traja pred kamerou rozdajú naostro či výroba maximálne primitívnych pseudocelebrít asi už nedotiahla dostatok tupcov k televízorom.
Ale máme skvelú náhradu. Náterom je výkon - tanec či spev.
Obsah je však ten istý. Ponížiť, zostudiť, vytiahnuť niečo zo súkromia.
Len tu nám predvádzajú svoju primitívnosť "ozajstné celebrity".
Rovnako primitívne ako vulgárna Erika z Veľkého brata sa predvádzajú "umelecké špičky".
Nie je podstatné, ako kto zaspieva - ale ako si "vytrie riť"...
Keď sme boli decká, učili nás, že sa nemáme vysmievať Jožkovi, že má okuliare, Mišovi, že má staré botasky a Evičke, že má trištvrte metráku - že existuje niečo ako slušná výchova a čo nechceme, aby robili nám, nerobíme iným. Učíme svoje deti, že sa nemajú vysmievať niekomu za to, akej je rasy, náboženstva či národnosti. No ale zdá sa, že si stačí sadnúť na nejakú "porotcovskú lavičku" a náter slušného vychovania je preč.
Nie, nie sme v tom sami, ista Susan z britskej niečo ako Superstar pozná zas slaboduchosť vlastných "špičiek", horšie je, že pozeráme, pozeráte, pozerajú a pozerať budú.....
Dokedy? Kým porotca nejakej "Superstar" nepovie černochovi, že je neger? Cigánovi, že má zmiznúť do Indie? Alebo pošle Žida do plynu? Potom sa zobudíme a budeme prekvapení a pobúrení, aj keď sme sa výborne pobavili na maďarskom prízvuku, tučnote či plačúcom decku?
Vo výchove sa často opakuje, že deti potrebujú hranice.
Zišli by sa hlavne dospelým.
