V prípade, že si človek zorganizuje miesto psa vlastný dorast, má to isté. "Aj jaaaa..." nepoznal náhodou Sutejev deti?
Takže: "Čo čítaš? Daj aj mne..."
Do stanice "fantasy" sa dá dostať rôznymi cestami - Jankova viedla cez rozprávky, Andrejova cez encyklopédie a tak sa momentálne prešermovávajú pubertou s Arslanom, Aragornom, Siegfriedom a Obiwanom Kenobim. Lenže jedného dňa bolo akosi dočítané a bolo treba niečo nové.
"Chceme niečo dospelé." ale čo? Na Meno ruže sú ešte primladí.
Takže poďme hľadať - napínavý príbeh, zaujímavé reálie, dobro zvítazí nad zlom...
starý dobrý Sienkiewicz...Quo vadis.
V roli Petronia som pozorovala ako prechádzajú cez príbeh. Koloseum či katakomby nie sú neznáma exotika, po Via Appia sme sa prechádzali, Nera mali na dejepise.
Akčný hrdina Marcus Vinicius prekonáva všetko čo sa dá, Rím horí, apoštol Peter sa vzdáva...
ešte mám na nose sadzu a na topánke vosk zo sviečky a kdesi v záhybe svetra sa zachytil ružový lístok.
Dnes som našla v chlapčenskej izbe vybudované Koloseum z Lega a v ňom Ursusa ako zachraňuje Lygiu.
"Nemáš ešte niečo podobné? Daaaj."
Dala by som, ale nič ma nenapadá.
Ale aspoň som rada, že viem, "kam kráča" literárny vkus puberťákov.
Možno im ponúknem Štyroch tankistov - len aby mi nevyčítali, že to je "infantilné."
