Oslovovanie "mamička" v pôrodnici ma totálne vytáčalo. Prečo ma dospelá žena v mojom veku oslovuje ako matku? Čo som jej mama?
Prvé "mama" som od detí nepočula - dvojčatá hovorili "auto" a dcéra "daj".
Vždy lepšie ako "pivo"... Ale veľmi rýchlo sa naučili, že "mamíííí" funguje dokonale.
Od ranného česania a vymieňania jogurtov cez poobedné taxikárske a servisné služby až po večerné rozprávky a dopisovania domácich úloh, nikde nesmiem chýbať.
Stokrát robiť sudcu, prokurátora i kata, univerzitnú knižnicu i google po celom byte.
Veď som mama, nie?
Keď som začínala brať rozum, uvažovala som, prečo je pre moju mamu tak dôležitý deň môjho narodenia. Čo s ním spájalo mňa, bolo jasné, dostanem darčeky, budem celý deň stredobodom pozornosti...
ale čo má z toho mama?
Pochopila som potom, ako som sa mi podarilo si zabezpečiť dva rôzne dátumy, na ktorých cítim veľký podiel, úplne iné ako deň môjho narodenia.
A keďže to už chápem, dávam ti tento deň k dispozícii, mama.
Nebudem na teba kričať cez pol chodby ako moje deti na mňa, predsalen už na to nemám vek,
ale želám ti k tomu tvojmu dňu, aby si bola so mnou spokojná.
