Jedného pekného poobedia si rozrezal surfista ruku o lano. Riadne to krvácalo, silon je silon, a tak zavolali sanitku. Sanitkár asi nebol miestny a tak sa s veľkou hranatou sanitkou začal súkať na horepopísané parkovisko. Dnu to akosi šlo, ale von už veru nie. Správa kúpaliska začala vyhlasovať, ktorí dobrovolníci by sa mali láskavo odparkovať, aby sa sanitka do večera dostala von. Všetci vyvolaní prišli, len akýsi arogantný Škandinávec sa ani neobjavil. Chlapi zo správy kúpaliska to nenechali tak, ohlásili políciu a na už jediné auto prišla PAPUČA.
Okolo siedmej večer sme odchádzali z kúpaliska. Deti unavené, hladné, bábo mi zaspávalo na rukách. A na aute PAPUČA aj so srdečným pozdravom od kantonálnej polície, že máme prísť vyplatiť pokutu a auto nám otvoria. Hlavne som absolútne nechápala, prečo mám papuču len ja, keď nás na tých pár štvorcových metroch bolo zaparkovaných cca 10. Na zistenie, kam vlastne máme ísť platiť, sme si museli vytočiť núdzové volanie, kde nám bolo dosť bezcitne oznámené, že máme prísť zajtra ráno. Tak to akurát, že. Tri hladné a unavené deti pošleme domov 15 km peši...V živote som netušila, že poznám toľko nadávok slovensky, česky, nemecky a dokonca i taliansky. Z blízkej správy kúpaliska sa vytiahol chlapík okolo päťdesiatky. Vyzeral zdesene. "To je vaše auto?" začal taliansky. Keď zistil, že odpovedám nemecky, prešiel na lámanú nemčinu. "Vy tu máte tri malé deti... a my sme na vás poštvali policajtov..." pokračoval nešťastne. Ponúkol manželovi, že ho na motorke zvezie do mestečka a skusia spoločne obmäkčiť policajtov, aby nás odomkli hneď.
Motorka odfrčala a ja som ostala prostred parkoviska s troma deťmi. Jedno zúrivo revalo a dve sa začali domáhať večere. Situácia na pomilovanie. Z bufetu sa postupne vyvliekali ďalší chlapi. Jeden doniesol dva nanuky a dal ich deckám, ďalší pokračoval v ľutovaní, že nám tak zavarili. "A odkiaľ zo Škandinávie ste?" "Nebesá, z akej Škandinávie - SK je Slowakei, neue EU Land" stratila som nervy. Tretí chlapík sa chytil za hlavu: "Teda to sme fakt nemali robiť, veď to je pre vás veľa peňazí, že... ale keď ste neprišli na výzvu a my sme mysleli, že sú to nejakí Nóri..."no už to vyzeralo, že sa mi od zúfalstva na tú pokutu poskladajú.
Manžel sa vrátil policajným autom, policajt bez ďalších rečí papuču otvoril, nasadli sme a odfrčali domov.
A pokutu 170 frankov sme si pripomínali zakaždým v Migrose, keď sme kupovali M Budget /niečo ako u nás Clever v Bille/ potraviny, že keby sme boli počúvali výzvy v miestnom rozhlase, že sme mohli jesť niečo podstatne drahšie, muhehehehe!!!!!!!!!!!
