Na začiatku víkendu poletujem medzi hrncami a miskami. Tri vikendy sme neboli ako rodina spolu, tak tento to treba oslaviť...naložiť mäso, uvariť polievku, segedín podľa tety Márgit, upiecť koláč, vymiešať pomazánku "lepšiu ako z Billy".
A vonku je krásny deň.
"Mamí, ty sa máš dnes nejak dobre," komentuje puberťák. Nechápem.
"No počuť ťa vyspevovať až na druhý koniec dvora." Uvedomím si svoj repertoár, ale veď susedia už o mne nemôžu po tých rokoch mať ešte nejaké ilúzie...a priznám dobrú pohodu.
"Mami a prečo babka nikdy nespieva v kuchyni?" pýta sa malé dieťa.
"Babka? Veď tá v kuchyni spievala stále...
neuvedomiac si, že myslí moju mamu, zamotám sa do spomienok.
Moja babka vždy varila vo veľkých hrncoch - tri deti, desať vnúčat - z čerstvých surovín a lacno...a vždy v kuchyni spievala. Mala ohromujúci repertoár od Ružičiek červených cez slovenské ľudovky i bojovky až po Máriu bolestivú našu ochranu. Ani rádio nepotrebovala, tvrdila, že "tam skučia". No v sedemdesiatych rokoch, kedy datujem tieto spomienky skučieval "božský Kája" a Helenka, t.č. zombie a to verím, že ju nebralo.
K miešaniu gulášu či ťahaniu štrúdle mi dávala pridanú hodnotu nereprodukovanej a nereprodukovateľnej produkcie a ja som počúvala, pomáhala, ochutnávala ... až som začala spievať v kuchyni ja?
"Mami, tak prečo MOJA babka nikdy v kuchyni nespieva?" spresnilo malé dieťa.
Moju mamu si ako dieťa vybavujem všelikde. Za volantom našej škodovky, na juhoslovanskej pláži, vo vibramách na Ďumbieri, s geologickým kladivkom i za písacím stolom, s cigaretou aj s rýľom v záhrade...ale vôbec sa nepamätám ako vyzerala keď bola mladá v kuchyni.
Mama je z generácie emancipovaných žien, ktoré začiatkom socíku dokazovali, že zvládnu každé tzv. mužské zamestnanie. Stíhali popri tom rodiť deti, ale niektoré činnosti považovali za podradné.
Pamätám si ako sme raz s mamou riešili, že v 21.storočí vôbec nebudú kuchyne a jedlo sa bude dodávať hotové, v ideálnom prípade v tube či tabletke. Splývalo mi to s amarounami a vôbec som sa na to netešila...tak isto ako na to, že hudba bude len reprodukovaná.
"Mámíííí, ty ma nepočúvaš?" paprčí sa malé dieťa dožadujúc sa odpovede.
"Babka nerada varí, preto jej nie je v kuchyni do spevu, " pokúšam sa ten guláš v hlave zmestiť do jednej vety. "To je generačný rozdiel," filozofuje puberťák. "A to nie," ježí sa druhý, "ja rád varím aj spievam!"
"To je tým, že keď bola naša babka mladá, boli zlé časy," pokúša sa prvý puberťák o ďalšie vysvetlenie. "Aké zlé časy, veď bol obyčajný socík," háda sa druhý. "To mamina babka zažila druhú vojnu!"
Malé dieťa natiera koláč žltkom. A začína nôtiť, že "dej si pozor holčičko, ať se v lese nestratíš". Puberťáci sa chmatnú škrabiek na zemiaky a viac menej počúvateľne sa pridávajú.
Malé dieťa zamyslene osloví koláč: "Spievať v kuchyni môžu aj mamy aj deti, nielen babky."
Viete, že segedín aj koláč sa vydarili a že Husákovi deti dospěli do Kristových let (teda pomaly k paťdesiatke)?
Dobrý začiatok víkendu.
Jsou věci, které miláčku, nenajdeš v žádným letáčku!!!!
