Písmo:
A-
|
A+
Stojím na stanici v Kysaku a trasiem sa zimou. Po vystúpení z bratislavského nočáku popíjam prudko chladnúcu kávu a čakám na lokálku do Prešova.Exotika - smerujem na východ. Za slnkom.Hustá tma, hviezdičky blikajú ako od Disneyho. Premrznutý osobák preráža svitanie - dedinky s neznámymi menami, nafajčené, v mne nezrozumiteľnom nárečí zrozumitelne ponúknuty štamperlík neidentifikovateľného alkoholu. Predvianočná nálada.Prešednutý svet zjasnieva. Vláčik čím ďalej prepchatejší, pomaly sa ohrieva.Prešovská stanica.Na stuhnutych nohách vyliezam von, obraciam sa k mestu, pomaly rozmrzávam.......Zdravim ťa slnko!Prečo pocta slnku takto prozaicky? Prečo nie morská pláž či alpské vrcholy?Toto bol môj najkrajší pozdrav od slnka.
