Skúsila som z nich niečo poskladať. To "čosi" tu na mňa pozerá, nemá estetické kvality.......ale existuje.
Z hlavy si vymetám nejaké nepárne slová. Možno najskôr k sebe nepatria, netvoria spolu nič, čo by stálo za uloženie na papier, či iné médium. Žijú trochu vlastným pocitovým životom, aby sa následne poskladali do niečoho môže byť básňou ale aj urážkou na cti, poviedkou i nadávkou..............vytvárajú a dotvárajú.
Slová obliekajú realitu ako Armani, alebo ju vyzliekajú ako Saudek.........
Nič nepredpisuje, ako opísať a dotvoriť svoju pocit, vyčarovať euforiu či depresiu z tej istej udalosti.
Hotové slová nemusia byť celkom hotové - môžem každému z nich dať náladu a význam podľa vlastnej predstavy...................
a mám ne-hotový obraz svojho vlastného sveta.
A nad gaučom reprodukciu Saudeka.
