Billa ako Billa

Supermarket, sobota ráno. Prevraciam vrecká, mince nikde a keby len mince, hotovosť žiadna. Ups, ako sa dostať k vozíku. Idem k pokladni. Prosím vás, nemôžte mi požičať mincu alebo žetón? Si rozmeňte, zavrčí starostlivo učesaná pani a ignoruje ma. Nemám hotovosť, vysvetľujem. Očividne je jej to jedno. Oslovujem predavačku. Prosím vás, naozaj mi nemôže pokladníčka dať mincu na vozík? Môže, obracia sa k pokladníčke: Veď jej požičaj, bude platiť u teba a odrátaš to. Pokladníčka zavrčí čosi nepublikovateľné. Predavačka sa očividne hanbí. Prepáčte, ale ja u seba nemám žiadne peniaze, choďte do kancelárie. V kancelárii dostanem päťkorunáčku a chápavý úsmev. A je to tá istá Billa. Len ľudia sú rôzni.