Cez víkend sme boli v Bavorsku a na Šumave. Prezreli sme si Passau , rašelinné močiare, Národný park Šumava. Deti boli nadšené, lozili po vývratoch, skúsili si, že do rašeliny sa naozaj dá zapadnúť, dostali blau-weis nálepku...
Ja som mala stále taký nemožný politický pocit. Keď sa povie môjmu rovesníkovi Horní Planá, napadnú ho v najlepšom prípade Čierni baroni či iní PTPáci, v horšom zadrôtovaná hranica, v najhoršom, že Krále Šumavy natáčali práve v Kvilde.....či iný novší film o vyhnanstve a samote...
Šumava krásna, romantická ako z rozprávky bratov Grimmovcov....a takéto pocity?!
Snáď preto na ceste domov rozvinuli decká politickú diskusia o rozdieloch medzi pravicou a ľavicou, medzi ružovými a červenými, medzi modrými a čiernymi, prečo sú hnedé strany už prekonané. Normálne s desaťročnými takéto reči nevediem, ale.....Nuž mali na to dosť času, z Passau do Bratislavy je to napriek dialnici dosť ďaleko. Keď sme v Kittsee skončili, bolo k polnoci. Myslela som, že to hneď zabudnú. Ale...
Dnes ráno som vstávala otrávená. Po výlete som mala zavalený byt špinavým oblečením, v chladničke pusto a na podlahe polovicu pieskoviska. V tejto nálade ma osloví môj mladší syn:
"Mamí, my máme dnes dôvod na oslavu."
?????????????????????? Vážne som to považovala za provokáciu. "Prečo?" zavrčala som.
"Lebo my dnes nemusíme nič oslavovať."
Mám to ja ale uvedomelé deti :)
