Mne nevyhovovalo mať sedemnásť.
Videla som svet na čierno........všetko bolo zlé, beznádejné, desila som sa zapadnutia medzi tých starcov, čo vlastne nežijú.........a celá ich existencia je o ničom.
Moje vtedajšie okolie ma nevyvádzalo z mojich názorov nijak násilne, nechali ma kráčať životom dopredu, občas ma mierne podopreli.
Neskôr po pár skúsenostiach s teenagermi som dostala dojem, že oni vyhrajú svetovú vojnu jednoručne...........
Ale potom som si so slovenským klasikom povedala, že všeliké generalizování toliko pro ......... atd dobré jest.
Spomenula som si na šikovného prozaika, nadaného fotografa, vtipného glosátora vo veku menej ako -dcať.
Spätne vzaté ja už nechcem mať sedemnásť ...ani immer ani na chvíľu.
Vyhovuje mi viac táto sloboda vlastnej zodpovednosti za svoj život. Vrátane možnosti niečo pokaziť.
Chcem napredovať po vekovom rebríčku,tak ako po tých ostatných a ustáť svoj život sama, keďže ma už nikto nepodopiera.
A oni uvidia, spoznajú, vyhrajú .........
Good luck.
