Meravý pohľad. Nemoderne strihnuté vlasy, šaty bez pásu vysoko nad kolená. Balerínky.
Na pohľad 15, podľa dátumov na bielom mramore 13.Meno v zdrobneline, dva dátumy.
Dovi a dopo. Uzavretá kapitola.
Sledovala ako Betka lieta po cintorínskom chodníčku. Od oka rovesníčka tej meravej.
"Aká mladá," komentovala.
No o nej sa to nedalo povedať v žiadnom smere. Smutná, povädnutá. Nuž s niektorými šeťdesiatničkami sa život nemaznal. Neriešila som.
"Bývali sme v jednom paneláku, tu hneď s výhľadom na cintorín," ukázala na domy zo začiatku šesťdesiatych.
"Zomrela, tragicky, predčasne, všetci ju strašne ľutovali...."
Rezignovane pokrčila plecami. "Ostala mladá, krásna. Nádejná."
"Nás kto teraz ľutuje?" opýtala sa trpko.
Striaslo ma. A just ju nepoľutujem. Už len preto, že sa medzitým znova nosili balerínky.
A keď boli mladé nepoznali Alphaville
