Boli raz štyri dievčatká, ktoré nikdy nejedli čokoládu.
Vedeli, že niečo také existuje a počuli, že je to veľmi dobré.
Tešili sa na deň, kedy ju prvý krát ochutnajú a radi sa o tom rozprávali.
Všetkým okolo seba zdôrazňovali, že oni ešte nikdy čokoládu nemali,
ale až príde ten deň, tak to bude supeeeeeer....
Prvé dievčatko si svoju prvú čokoládu strašne užilo, bola to super značka
a odvtedy je presvedčené, že čokoláda je super a stálo za to na ňu čakať.
Druhej sa trafila horšia značka čokolády, bez orieškov a aj inak akási odležaná.
Presvedčilo ju to, že sladkosti nestoja za veľa a dá si ju 1-2x do roka.
Radšej si dá slané olivy.
Tretia sa po nej strašne vyhadzala, nikdy viac ju nejedla
a všade hlása jej škodlivosť pre dievčatá.
Štvrtej nikdy nikto žiadnu čokoládku nedal, nechýba jej a myslí si,
že vôbec nie je podstatná. Iba občas ju chytí clivota, že nemala možnosť ju ochutnať.
Podobnosťnie je náhodná.
Sú veci v živote podstatnejšie ako jedenie čokolády atreba o nich byť informovaný včas
a dostatočne a poučenie je na nás, čomáme svoje prvé sladkosti dávno za sebou.
Tak sa neschovávajme za médiá, školu, skautský oddiel či ulicu.
Lebo to prípadne nedopadne tak, ako sme chceli a supeeeeer to nebude.
