"Dobrý deň prajem." povedala.
Tvár mala otočenú smerom k oknu. Smerom ku mne.
Nemusela som sa nijak tváriť. Už ma nevidela.
"Vitaj, mala si dnes kontrolu?"
"Nie, bola som na očnom, tak som sa prišla ukázať. Na očnom mi povedali, že tam už chodiť nemusím. Ani vy ma už nechcete vidieť?"
Vidieť.
Posledne si mi ešte pochválila novú farbu vlasov.
Dnes je tvoja tvár ako zhasnutá žiarovka, ktorá čaká kým ju niekto rozsvieti.
Asi ja, že.
"Čo škola..." začínam konverzáciu "ako predtým".
"V poho...gymnázium sa dá dokončiť aj popamäti, " usmiala sa.
"Len čo s tým potom...Ale tento rok mám na práci iné...."
Vedela som čo. Predmety školy "nového života"....orientácia, čítanie, písanie, bežné denné úkony......
"Ok, tak ti to dnes počítam ako kontrolu... Najbližšie prídeš.....hľadám v kalendári..."
to, čo robím, automaticky slovne popisujem...dobrá profesionálna automatika...
a do očí mi nevidí...
Nehybná tvár sa zmenila. Znovu vidím tú istú ako "predtým".
"A možno prídeme dvaja....už spolu trénujeme...a do videnia."
Otváram dvere, volá svojho asistenta a odchádzajú.
Do videnia...? :( Veď uvidíme....
