"Mami, prečo si na strane loserov?"
Diskusia o obľúbenej filmovej postave. Detské stotožnenie sa s akčným hrdinom, ktorý švajčiarskym nožíkom presekne lano lanovky, z pištole zastrelí osem zloduchov, či prejde námornou bitkou iba s elegantným škrabancom na čele.
"Ja som Legolas," kričí dieťa a stačí jej na to len zmena účesu.
"Ja budem ako Luke Skywalker...zatnem zuby a všetko zvládnem, dokážem, uvidíš..." preceňuje sa väčšie dieťa.
"Ja sa presadím ako Harry Potter, nemusí mi nikto veriť ani ma podporovať," rozdrapuje sa prvorodený.
A čo ty mami???
Ja? Preberám svoje obľúbené postavy......čo sa hodí povedať deťom, s kým sa stotožní dospelák v ich obľúbených filmoch?
Tom Riddle? Anakin? Boromir?
"Mami, prečo chceš, aby si zle dopadla?"
Chcem? Nie...
Viem si predstaviť Toma Riddla ako ministra magie. Anakina ako Jodu. Boromira kráľom Gondoru.
Viem si ich predstaviť ako si pri svojich schopnostiach predstavovali - tak ako moje naivné deti - čo a ako jednoducho dosiahnu. Ako by to boli, keby boli v správnej chvíli na správnom mieste, dosiahli.
Lenže...aké percento dospelých sa dotkne hviezdy, ktorá bola v detstve na dohľad???
Hoci nám schopnosti zostali a skúseností pribudlo, málokto ešte zbiera hviezdy.
Rozmenili sme sa na drobné. A ostáva nám už len dúfať, že v správny čas na správnom mieste ukočíme karieru zobyčajnelého začiatočníka s mimoriadnymi schopnosťami aspoň
s náznakom cti a dôležitosti a nenájde si nás temná strana, ktorú nosíme v sebe.
Keď sa rozhliadnem okolo seba, vidím málo kladných akčných hrdinov.
Väčšina je tých, ktorí niekam padajú.
A ja som jedna z nich...z vás.
