Pred pár rokmi predali môjmu vtedy osemdesiatročnému otcovi cenné papiere, vraj veľmi výhodne. Nám sa to síce nezdalo, prečo zviazať starému človeku peniaze kvôli úroku zhruba na úrovni dvojtýždňového dôchodku, ale neriešili sme to. Starý pán bol dospelý, svojprávny a boli to jeho peniaze. Len ja som zafrflala, ze si tie peniaze naozaj nemusí užiť, lebo päť rokov viazanosti v jeho veku...bolo po mne prsknuté, aby som nebola drzá a promptne som na to zabudla.
Starý pán si naozaj peniaze neužil, zomrel a po dedičskom konaní prebrala aktíva vdova. Vediac o tom, že v situácii čerstvej vdovy, n.b. nikdy sa nestarajúcej o financie či ich zhodnocovanie, bude asi moja mama v nevýhodnej situácii, vtedy som s ňou do banky šla. Za desať minút sme boli hotové, zistili sme, že existuje bežný účet, vkladná knižka a viazanina. S cennými papiermi sa "nič nedá" až za dva roky, na bežný účet sme previedli zrušenú vkladnú knižku a vraj "zajtra nech mamička príde všetko bude hotové na podpis". Pri "podpise" som nebola, čo bol zjavný úmysel, aby s ňou jednali bezomňa, čo mi nedošlo a dôchodkyňa sa vrátila s "výhodným balíkom služieb" a "sporiacim účtom" a bola tak roztrasená, že sa so mnou o tom ani nebavila. Veď dobre, ak chcela...
Lenže nechcela. Po pol roku jej došlo, že jej peniaze miznú. Výhodný balík služieb a sporiaci účet odčerpávali hotovosť, miesto aby vznikali aspoň minimálne úroky. Po mojej dobre mienenej otázke, načo si brala účet, ktorého vedenie ročne stojí skoro stovku a ešte si z toho dala aj sporenie, povedala, že do nej hodinu čosi hučali a bola by podpísala aj ....
a že chce účty v Tatrabanke zrušiť a hotovo.
V januári sme šli do banky spolu. Požiadali sme o zrušenie účtov a vyplatenie hotovosti, lebo keď bude doma v kredenci, aspoň z nej nebude miznúť pri službách "za nič", keďže nemá IBčko, nepoužíva platobnú kartu a peniaze má na to, aby si spríjemnila dôchodkový vek, nie na investovanie.
Fajn, účty zrušené, peniaze doma v kredenci, mysleli sme, že sme až do vyplatenia cenných papierov, o ktorých zhodnotení už vážne pochybujeme, bude pokoj, keď v apríli prišla upomienka od banky, kde sme účty zrušili, o čom nám dali aj potvrdenie, že sme "prehliadli nedovolené prečerpanie" zrušeného účtu.
Idúc do banky som bola presvedčená, že sa dozvieme, že "pardon, u nás omyl" a bude to vyriešené.
Naivita.
Dozvedeli sme sa, že účet bol nezrušiteľný a "mamička asi nepochopila", lebo je viazaný na viazané cenné papiere. Čo asi tak "mamička nepochopila", keď účet rušila úradníčka banky???? Keby som vtedy pri nej nesedela, prípadne, keby som sa živila senom, možno mi bude stačiť aj zdôvodnenie, že "tá pracovníčka už u nás nepracuje". No a?
Potom som sa dozvedela, že "call centrum to riešilo s mamičkou". Mama je síce stará, ale nie senilná, takže keď poprela, že s bankou telefonovala, dozvedeli sme sa, že "poslali smsku". No to poslali - a? Obsah smsky je ten istý ako u upomienky, to nie je riešenie, to je oznam, že hoci ONI urobili chybu MY "máme problém". Samozrejme, že tento druh jednania so starým človekom v ňom môže vyvolať pochybnosti i pocit viny, hoci chybu zjavne urobil niekto iný, takže tretí krát...
Suma sumárum, mama má teraz u Tatrabanky účet, na ktorom síce nie sú peniaze, ale musí naň mesačne posielať 7€ a kvartálne 10€, aby jej naďalej spravovali cenné papiere, ktoré sa "zhodnocujú" ešte vyše roka. Fakt výhra po 75ke...
Nápadne mi to pripomína predaj hrncov, kde dostanete "zadarmo" veeeľa darčekov, ak si kúpite jednu patentnú sadu "iba" za tri stovky potom, ako do vás hučia o tom, aké je to výhodné. Tiež na takéto akcie pozývajú hlavne dôchodcov.
Naozaj by som takéto správanie nečakala od banky.
Nuž človek sa učí na vlastnej škode.
My sme sa už poučili. Som si plne vedomá toho, že je to všetko právne úplne ok, ale dôchodcovia pozor na banky, hlavne na Tatru! Radšej si tie peniaze fakt držte v kredenci .... a neotvárajte falošným odpočítavačom plynu.
Ja si už o Tatrabanku ani bicykel neopriem.
