"...nádej v jeho srdci zomrela. Aj keď slová, ktoré hovoril, boli zúfalé, smial sa pri tom. Ovládla ho radosť z boja, veď nebol zranený, bol mladý a bol kráľ..."
Ubíjame sa malichernosťami, míňame silu na zbytočnosti, strácame drahocenný čas.
Príde deň keď budeme potrebovať ten čas a silu.
Budeme sa musieť vedieť postaviť proti niečomu, niekomu či osudu.
A zúfalstvo si nás nájde samo.
Stojím oproti problému a je mi jasné, že som naň sama.
Dúfam, že strihnem správnej drát. Nesprávne rozhodnutie ovplyvní mňa aj iných.
A vtedy príde ten pocit nadšenia. Chcem, môžem, dokážem.
Som tu na to, aby som za niečo zabojovala a niečo rozhodla.
Načo si zúfať, ak nádej nestvorím sama, ona odnikiaľ nepríde.
A ak je to posledný "boj"? Tak nech je to koniec o ktorom "sa budú spievať piesne"...
Denná reálna zrážka s blbcom, so smolou, s nepriazňou.
Na čo čakať - som bojovník...som kráľom svojho osudu.
Citát na ktorýkoľvek deň.
