Smrť uzatvára ďalšiu knihu života. Prvý raz musím povedať o mojom otcovi, že bol.
Ale žiadne zbohom nie je posledné.
Keď z hladujúceho zemiakového ostrova odchádzali ľudia cez oceán za lepším svetom, vedeli i tí, čo nastupovali na loď i tí,čo ostávali, že sa už neuvidia...a že idú za lepším. Je čas nástupu na loď do lepšieho sveta a my ostávame.
Po rodičoch nededíme len krvnú skupinu.
Náš otec bude s nami vždy, keď budem krájať cibuľu na guláš, pridávať v aute plyn, hrať kartovú hru pre jedného, nepozerať telku či hladiť čierne mača. V krasových jaskyniach, prameňoch riek, v prázdninových cestách, v čistom zážitkovom vlastenectve, v univerzite antimarxizmuleninizmu, v suchých vtipoch.
Ostane s nami fyzicky v úsmeve môjho brata, v očiach môjho syna.
Naučil nás byť prvým medzi rovnými, presným a zdvorilým po vzore starej monarchie, skeptickým k politike a sebestačným v rodine.
Jeho vnúčatá si ho budú pamätať, že ich učil hrať futbal, karty i chodiť.
So svojou manželkou prežil 45 rokov - za ruku. Ako partner, kolega i gavalier.
Keď budú svätí pochodovať, určite bude "in the number"
A keď teraz popíja v nebeskom bare Bacardi a má prehľad ako vždy, ostáva s nami a v nás.
Do videnia.
Nedá sa zabúdať.
