Tak som si našla na "nete" recept na bábovku. Deda viezol babku na cintorín, tak nikto nie je doma, aspoň ich prekvapím. No, bábovku robím prvý krát v živote, snáď bude dobrá. Zapla som si rádio a začala s prípravou na bábovku. Tak som vytiahla všetko potrebné, čo písali v recepte (bábovka je bez rumu, ten som doma nenašla :) ) a pustila som sa do toho. Vymiešala som si žĺtka s cukrom, pridala som olej, solamyl, prášok do pečiva, múku.
O-Ou! To cesto je nejaké tuhé. Už som myslela na najhoršie - je po bábovke! To môžem rovno vyhodiť do koša; a tak som sa na ňu tešila. No nič, tak som si prečítala recept ešte raz a zistla som, že sa tam má pridať sneh z bielok. Super, nespravila som chybu. Vyšľahala som sneh a pridala ho do toho "tuhého" cesta. Miešala, miešala....... A super :) Cesto je také, aké má byť - dúfam! Tak som cesto rozdelila na dve časti. Jednu som vliala do formy na pečenie a do druhej som pridala kakao a zmiešala to. Potom som aj kakaovú časť vliala do formy. Vložila som ju do rúry a už len dúfala, že to dobre dopadne. Kým sa mi bábovka piekla, poumývala som riad.
Keď som pozrela cez dvere rúry dnu, zhrozila som sa. "A sakra! Ona je "trošku" pripečená!" Tak som vytiahla bábovku z rúry von a snažila som ju preložiť na dosku. Popri prekladaní s formy na dosku sa mi odtrhol vrch bábovky. Teda, lepšie povedané, zostal vo forme - bábovka je inak pekná, až na ten malý detail. :-)
Potom sme sa zišli všetci u stolu a moju prvú, skoro podarenú bábovku sme zjedli do posledného kúska. Babka skonštatovala, že je jedlá, ale že som to prehnala s cukrom.
Z mojej, skoro podarenej bábovky sa stala prvá, podarená bábovka, po ktorej sa iba zaprášilo. :-)
