Keďže somveriaca a chodím do kostola od detstva, aj ja som ichpostretala všelijakých. Vždy ma však prekvapí moreurážok, ktoré sa vždy vyrojí po každompríspevku na túto tému. A preto chcemporozprávať zopár svojich zážitkov, nie abysom týchto ľudí a ich povolanie idealizovala, ale abysom prihodila niečo na kladnú stranu vážok verejnejmienky.
Jezuita Jan Petrucha bol rovesníka dobrý priateľ mojich starých rodičov. Často si knim prišiel len tak posedieť alebo sa vybrali s dedkom na hríbydo lesa. Z detstva si pamätám, že sme mu s bratrancomako malí špunti vždy prehľadávali vrecká nakabáte, lebo tam mal pre nás vždy nejakúsladkosť. Vtedy som veľmi túžila mať červenýbodkovaný dáždnik. Páter sa raz vrátilzo Zlína (Gotwaldova :-0 ) a priniesol mi ho. Keď sa teraz vdospelosti vraciam na Moravu, navštevujem žiaľ už len hrobysvojich starých rodičov a tiež ten jeho, na ktorom ma vždyuvíta usmiata fotografia s nápisom: „Zde vzkříšeníočekává pátr Jan Petrucha.“ Nesmelo dúfam,že sa tam stretneme.
Na gympli som zasechodievala na stretká (pre nezasvätených niečoako mládežnícke skupiny) ku kapucínom vBratislave. Bratia s nami chodili na lyžovačky, stanovačky,tábory. Pochádzali z rôznych kútovSlovenska a vďaka nim som ho aj ja celkom pochodila. Akobratislavské decko som napríklad dojila kozu u mamičkyjedného z nich, učila sa zlaňovať alebo splavovala Hron.
Aj tu sa našlirôzne typy a nechcem skĺznuť do nekritickéhoospevovania. Ale spoznala som ľudí, ktorí svoju prácus mládežou robili z presvedčenia a ktorí aj mneosobne veľmi pomohli v neistých rokoch dospievania.
Pre tých,ktorí si myslia, ako mnísi v reholi nič nerobia, lensi mastia vrecká a bruchá, pridávam historku obezdomovkyni, ktorá si prišla do kláštora prosiťobed a keď jej dali z makových slížov, spýtalasa: „A kuriatko by nebolo?“
A takí akoona mi pripadáte viacerí z Vás, milídiskusní prispievatelia. Máte o živote rehoľníkovsvoje „zaručené“ informácie, počúvate to,čo Vám vyhovuje, rozmazávate škandálnehistorky (lebo aj také sú) a zabúdate, že podnálepkou „kňažstvo“ sa skrýva povolanie spojenés neprílišnou úctou, ak nie dešpektom okolia. Ačlovek, ktorý si ho volí, dáva sa na dosťťažký boj, v ktorom niekedy obstojí a niekedy aj nie.
