Pamätátečeskú klasiku Ako básnici prichádzajú o ilúzie? „Dej blbci funkci avymyslí lejstro", vzdychol si hlavný hrdina a ja s ním. Týchproaktívnych blbov sa totiž podarilo nájsť dosť na oboch stranáchkanála a Nevesta stratila ilúzie o jednochom obrade. Radšej sme sa tedavyzbrojili trpezlivosťou, láskou a prekladateľom s oficiálnym štemplomna papiere a vrhli sa do boja s byrokraciou, skostnatelou cirkvou aúradmi...
A neleníme ani na domácom fronte. Veľmi rýchlo sa totiž ukázalo, žeslovenská veselica je na hony vzdialená anglickej wedding reception. Zaposledných pár mesiacov sa mi tak podarilo zdokonaliť sa vneinvazívnych vyjednávacích technikách na úroveň profesionála abezostišne tasím všetky ženské zbrane pri organizovaní nášho maléhoslovensko-anglického party-hybridu.
Takže baby, ak plánujete budúcnosť so svojim Johnym či Tonym a v diaľke už počujete odbíjať svadobné zvony, nezabudnite, že:
- Angličania nepoznajú oznámenia - miesto nich používajú len pozvánky(„We request pleasure of your company at..."). Kombinácia takejtokartičky so slovenským dobrozvykom zasielania oznámení každému známemuvrátane učiteľky z materskej škôlky tak môže vyústiť do hostinyveľkosti indickej rodiny a zháňaním novej hypotéky na zaplatenie účtuza pohostenie
- Keď navrhnete drahému čas obradu v neskoré popoludnie, bude na váspravdepodobne kukať ako teliatko na malované vrátka. Miestny zvyk totiždiktuje obrad okolo obeda, za čím hostia trošku posedia a prednesúsvojich 158 príhovor počas obeda a následne sa všetci v dobrom (ahlavne rýchlo) rozídu (tento argument sa rýchlo zmietol zo stola stým,že ráno o jedenástej budem ešte stále sediet u kaderníka, takže predoltárom by si celú tu ceremóniu musel odstáť sám)
- Keď piť, tak za svoje. V šoku ma nechalo zistenie, že vraj je„dobrým" zvykom aby si hostia kupovali nápoje za svoje. Pokojne somteda vysvetlila, že „ani náhodou". Neprotestoval...
A tak organizujeme a vyjednávame ďalej. Šaty pre družičky (v Anglickuich všetky kupuje nevesta!), polnočná rejdová (hurá, bude), torta (vrajsa z nej časť vždy zamrazí a zje až pri krštinách prvého dieťaťa -vzhľadom na možnosti plánovaného rodičostva som si nie celkom istá čimáme dostatočne dobrú mrazničku)...
Takmer každý deň ma niečo prekvapí, ale je to úžasné vzájomné učenie sao našich kultúrach. Na konci bude zväzok do konca života s mužom,ktorého milujem a jedna super anglicko-slovenská veselica pod Tatrami.Sme na dobrej ceste - drahý už dokonca vie po slovensky povedať aj tonajdôležitejšie: „Áno, beriem." (A potom ešte: „Máš pekný zadok" - takuž len dúfam, že si to pred oltárom nepomieša...)
