Nečudujem sa tým jazykovým schopnostiam. Počet ľudí, ktorí po anglicky ani neceknú napriek tomu, že sa narodili na Ostrovoch, je šokujúco vysoký (arabské, ázijské a iné komunity vedia byť absolútne sebestačné a u lekára či na úradoch im Tony platí prekladateľov). Do toho treba pripočítať početný čávo-klub, ktorého príslušníci kvázi-spíkujú zmeskou juholondýnskeho cockney prízvuku pricapenom na slovnej zásobe vybudovanej životom stráveným na gauči a sledovaním Big Brother...
Stále slušný počet anglicky hovoriach domorodcov hovoriacich slušnou angličtinou tu tak v slušnej práci bude vždy dopĺňať slušný počet prisťahovalcov. V Londýne je to v súčasnosti 70%, aby som bola presná.
Nečudujem sa tomu prehláseniu o pracovnom nasadení. Keď sa tohto roku plošne porovnávali výsledky z GCSE a A-Levels (naša maturita), najlepšie výsledky dosiahli čínske a indické deti. Ako prisťahovalci vedia, že si tu budujú nový život od nuly a ani vo sne ich nenapadne len tak si urobiť pauzičku zo školy (tzv. Gap year) a cestovať po svete za rodičovské peniažky len preto, lebo „all my mates do, innit?"
A nečudujem sa ani tomu dôvodu o dobrej pracovnej morálke. Prísť z krajiny, kde sa nezamestnanosť ráta v dvojciferných číslach a „dobrá práca" sa stráži ako oko v hlave, znamená obrovskú devízu - vedieť si svoje zamestnanie vážiť a „obyčajnú" loajalitu.
Mimochodom, k tým zamestnávateľom. V žiadnom prípade nehovoríme o „Polish Plumber" stereotype. Minuloročné štatistiky ukazujú, že kým 4% východoeurópanov pracuje na stavbách a 12% na farmách, až jedna tretina sa uplatnila v manažmente a podnikovej administratíve. Trúfam si povedať, že zo 400 tisíc doterajších immigrantov je to už celkom pekné čísielko...
Je nás tu tých Podtatrancov, čo prišli, aby vyskúšali a niektorí nakoniec aj ostali, fakt dosť. Od stavbárov, čašníkov a au-pairek až po doktorov, bankárov, IT konzultantov. Pre tých, čo ešte len balia kufre na skusy za kanálom preto len jedna rada - netreba sa podceňnovať a s kľudom priamou čiarou žiadať o prácu, na ktorú máte predpoklady. Vyštudovaný lekár bude mať pre všetkých väčší prínos na pohotovosti, než pri oberaní paradajok.
Nehľadať prácu, ktorú by sme inak chceli robiť doma na Slovensku jedine kvôli tomu, že si niekto neverí v angličtine je blbosť ako traky. Jednak by sme mali posúdenie našich jazkových (ne)znalostí nechať v rukách potenciálneho zamestnávateľa a jednak sa jazyk dá naučiť rýchlo, avšak prístup k práci sa trénuje celý život. Britskí zamestnávatelia to vedia a preto si nás cenia.
