Na ten inkriminovany obed som sa tesila uz davno. Tri Tatranske dievcata zakotvene v City so sefom na dovolenke sme si dohodli obedoveho spicha na rusnej krizovatke pri St. Paul's. Pri pohariku, ktory vzdy zacne kavickovym predsavzatim a tradicne konci vysmiatou realitou tretej flase Savignon Blanc, zvacsa pretarame hodiny - o topankach, o horalkach, o spartakiade, o chlapoch (tych nasich)...
Tentokrat sme na to mali len hodku, tak sme kopli do vrtule, chytili posledneho fleka u Leona a utekali si objednat liniu-setriaci kuraci salatik. Leon je zaujimave miestecko - podla menu je to klasicke metropolitne bistro, kde sa prelinaju chute pristahovalcov z polovice Europy do modernej "fussion cuisine", podla obsluhy je to len prachobycajny organicky fast-food (objednas si pri pultiku, vylozia Ti onalepkovanu krabicu a zaplatis nekrestansku prirazku za to, ze sliepky si mohli pobehat zopar hodin na cerstvom vzduchu predtym, nez im nejaky dobrak rychlym tahom podrezal krk). Kazdopadne velmi popularne priestory Leonu pocas obeda praskaju vo svikoch a pre nenapadnych zlodejickov su hotovym rajom na zemi.
Potrkotali sme, naplnili bruska, vyprazdnili penazenky, prepudrovali nosy a chystali sa na odchod. Siahnem po kabelke, ktora mi doteraz lezerne zohrievala chrbat opreta o vnutornu stranu stolicky a...nic! Uplne prazdno - hmatam, smatram, leziem popod stol a furt len jedno velke obrovske nic! Manazer Leona sa zjavne zlakol, ze chytam dajake salmonelove krce, ked ma zbadal skrcenu pod stolom so smrtou na tvari a dobehol na pomoc.
Ked zistil, ze ich super organicka bezkonzervacna majoneza je stale ok a nevolnost ma chyta akurat tak z toho, ze nejaky odkundes odkracal s celym mojim financnym zabezpecenim, chytil sa telefonu a zacal konat. Klobuk dolu pred nim, kym ma baby ukludnili druhou Marlborkou, on stihol zohnat zoznam telefonnych cisiel na vsetky banky, v ktorych bolo treba zablokovat ucty, zavolat policajtov a naservirovat mi caj s medom (bol gratis, vraj na ukludnenie)
Pocas najblizsich patnastich minut sme vdaka trom telefonom, ktore baby vydolovali z kabeliek dokazali bloknut tri kreditky, jeden mobil, dve "store cards" a keby nam ten zlodejicek prisiel pod ruky, tak ho tymi telefonmi este stihneme obtrieskat tak, ze by ihned zahral vsetkymi duhovymi farbami.
Zlodejicek sa sice neobjavil, do patnastich minut vsak miesto neho dobehli dvaja uniformovani policajti so spicatymi ciernymi helmami na hlave. Ten mladsi (vyzeral ako klon Barta Simpsona) zacal precesavat priestory Leona a prilahleho okolia, ten starsi (George Clooney typ) sa pustil do vypocuvania manazera, svedkov a nasledne mna.
Najskor mi to pripadalo trosku divne, ze jedna zmiznuta kabelka narobi tolko rozruchu, co som nezazila ani vtedy, ked mi pred par rokmi priamo pred ocami v Petrzalskom autobuse dobodali dvaja cigani mladeho chalana na uplne reseto (tie kvazi anti-rasisticke demonstracie, ktore nasledovali vdaka pomylenym rakuskym charitam neratam).
Potom ale Clooney zacal klast otazky typu: "Akej znacky bola kabelka? A penazenka? Kolko presnosnych elektronickych zariadeni ste mali v kabelke? Kolko bezpecnostnych kodov ste mali u seba? Akej znacky ste mali make-up a parfem?" Uff, musela som ho sklamat...Kabelka nebola od Diora, som stastny nepouzivatel i-Pod-u aj Blackberry, hotovost u seba principialne nenosim (cash vzdy strovim na hovadinkach, tak zbytocne nepokusam) a oblubeny Christian Lacroix si este stale spokojne sedi v kupelni pri ostatnych skraslovacich serepetickach.
Podciarknute, zratane, vecna skoda - dve libry v hotovosti, kabelka od svokry, takmer neplatny obciansky preukaz a mobil, ktory moj muz principialne neznasa (zeby v tom mal prsty on?).
Clooney sa ale nenechal rozhadzat trivialnostou mojho pripadu, poinformoval ma o procese trestneho stihania, ktore bude spustene na neznameha pachatela a vyziadal si moj email, na ktory mi City Police nasledne zaslala referencny kod, plne mena oboch policajtov a formalne ospravedlnenie v mene mesta za to, ze si tu neustriehli bezpecnost a ja som bola preto vystavena takemuto traumatizujucemu zazitku.
Simpson k tomu vytiahol letacik informujuci ma moznostiach pomoci obetiam trestnych cinov a s empatickym tonom v hlase mi ponukol psychologicke poradenstvo a skupinovu terapiu v pripade, ze by som mala problemy vysporiadat sa s touto tragediou. (Zdvorilo som odmietla s presvedcenim, ze ak by sa mi ten hajzlik dostal raz do ruk, tak to potom isto nebudem ja, co bude potrebovat odbornu lekarsku pomoc. Clooney ma strategicky upozornil, ze pre potreby zapisnice tento moj koment ignoruje.)
Ked sme sa o dalsich par minut uz-uz vsetci pohynali svojim smerom, dobehol (teda vlastne dobicykloval) k nam treti uniformovany typek. Pot sa mu lial cicerkom spopod spicatej helmy a este zadychany na nas krical: "A kedyze sa to stalo??" Clooney mu potvrdil casovy odhad cca 30 minut dozadu, naco si nas cyklista vydychol a okomentoval to necakanym: "To je dobre, uz ich dobieham! Dnes tu mame organizovany kabelkovy gang, ktory si to berie popri Temzi smerom na vychod. Pri prvom hlaseni som bol dve hodiny za nimi, toto je dnes uz tretie, takze som im v patach, frcim dalej." Neuvidim, neuverim. Na druhej strane, v poludnajsom letnom City, preplnenom turistami donekonecna fotografujucimi si cierne taxiky a miestnymi "men in black" tlaciacimi do seba sendvice, je policajt na bickli podstatne rychlejsi nez ten v hukajucej plechovej krabici.
Ceresnicka na torte - este skor nez sa mi v ten den skoncila pracovna doba ma uz na vratnici cakala moja "stratena" kabelka. Vraj ju priniesol ten policajt na bicykli po tom, co ju zlodejickovia odlahcili o penazku a mobil a zahodili kdesi po ceste...(uz len predstava bicyklujuceho policajta s obrovskou kabelkou zavesenou na riadilach, z ktorej sem-tam v zatacke povypadavaju sminky sa mi zda dostatocnou kompenzaciou za cely tento nemily incident).
Ponaucenie? Nespustit oci z kabelky bez ohladu na to, aky velky GDP na stvrcovy meter sa v danej stvrti produkuje. Hlboky respekt voci "City Police", ktori si svoju pracu vedia odviest naozaj s prehladom a davkou profesionality. A to, ze staci co i len trosku slusnosti od uniformovanych prislusnikov na to, aby sa clovek citil, ze sa ich nemusi bat viac nez tych gaunerov, ktorych oni maju nahanat.
