Jediný predmet, v ktorom tak ako každý rok výrazne dominujú cirkevné školy, je Slovenský jazyk a literatúra, z ktorého povinne maturujú všetci študenti stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Rozdiel medzi súkromnými a cirkevnými školami je tu ovplyvnený aj významne vyšším podielom študentov súkromných stredných odborných škôl a naopak vyšším podielom študentov v cirkevných gymnáziách. Keďže ich štátne vzdelávacie programy predpisujú nižší počet vyučovacích hodín na vyučovanie tohto predmetu, sú pri maturitách zo slovenčiny dlhodobo menej úspešní, než ich rovesníci z cirkevných gymnázií. Dôležitý je však fakt, že rozdiely sa medziročne stále znižujú. Kým v roku 2009 bol rozdiel v externej časti maturity medzi cirkevnými a súkromnými školami 13,7%, v tomto roku je to už len 11,2%. (graf 16).
Vo všetkých ostatných predmetoch majú súkromné školy rovnaké, alebo lepšie výsledky. V predmete Matematika NÚCEM konštatuje, že "nezaznamenal vecne významné rozdiely medzi úspešnosťou žiakov štátnych (50,8%), cirkevných (53,0%) a súkromných (49,4%) škôl". Opäť je však dôležitý zlepšujúci sa trend: kým v roku 2009 bol rozdiel medzi súkromnými a cirkevnými školami 13% v prospech cirkevných škôl, v roku 2013 je to už iba 3,6% (graf 33).
Oblasť, kde súkromné školy v externej časti tohtoročnej maturitnej skúšky dominujú, je vyučovanie cudzích jazykov. Tu v úrovni B 1 z angličtiny aj nemčiny dosahujú najlepšie výsledky študenti súkromných škôl - v angličtine je rozdiel medzi súkromnými a cirkevnými školami 8,3% v prospech súkromných škôl. V nemčine je to v úrovni B1 rozdiel 7,2% pre súkromné školy.
Merania, ktoré na národnej úrovni prebiehajú, už od roku 2006 ukazujú, že trendy vo vývoji súkromných škôl sú pozitívne a ak sú rozdiely vo výkonnosti maturantov, súkromné školy pracujú na tom, aby kontinuálne dosahovali stále lepšie a lepšie výsledky.
Sir Ken Robinson vo svojej reči o tom, ako vyviesť vzdelávanie z Údolia smrti definuje krízu školstva aj takto: "Problém tkvie v tom, že sa dominantná kultúra výuky začala zameriavať nie na výuku alebo učenie, ale na testovanie."
Aj my sme si zvykli považovať za doležité to, čo vieme v školách merať. Pre skutočne kvalitné hodnotenie škôl sa však musíme naučiť naopak merať vo vzdelávaní to, čo je naozaj dôležité.
A náš rezortný minister by sa namiesto nespravodlivých a demotivujúcich vyhlásení o (ne)kvalite súkromných škôl mohol radšej sústrediť na to, aby to dobré, čo v našich školách je, aj vo verejnosti podporil. Zlepší tak motiváciu škôl a učiteľov, vedúcu k lepším výsledkom celého vzdelávacieho systému. Saskia Repčíková, ASŠŠZS
