V súčasnej ére sa Slovensko stretáva s jednou z najpálčivejších výziev svojej modernej histórie. Exponenciálny nárast cien potravín nielenže ohrozuje základné živobytie svojich občanov, ale tiež obnažuje rozsiahlu sociálnu a ekonomickú nestabilitu, ktorá dlhodobo dusí zraniteľné vrstvy spoločnosti. Najmä štvorčlenné rodiny, kde jediný príjemca musí zo svojho platu pokryť všetky výdavky, sú v tejto kríze neúprosne vtiahnuté do víru finančnej neistoty, keď musia až polovicu svojich príjmov obetovať na základnú potrebu - potraviny. Pri dôchodcoch a matkách samoživiteľkách je situácia ešte alarmujúcejšia.
Tento alarmujúci stav je dôsledkom dlhodobého zanedbávania, krátkozrakosti a politického oportunizmu, ktoré sa stali charakteristickými črtami slovenskej politiky, vlád Roberta Fica. Zdá sa, že základné potreby občanov a ich blahobyt boli obetované na oltári politických sľubov a stratégií, ktoré sľubovali prosperitu, ale v skutočnosti priniesli len väčšiu ekonomickú núdzu a sociálnu nespravodlivosť. Smutné, keď dve z troch strán vládnej koalície vo svojich názvoch priamo nosia : SOCIÁLNA ....
Politické sľuby verzus krutá realita
V predvolebných kampaniach sme boli svedkami veľkolepých sľubov Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktorí avizovali zníženie cien potravín ako prioritu svojich politických programov. Avšak realita, s ktorou sa občania Slovenska stretávajú, je diametrálne odlišná. Ceny potravín neprestajne rastú, a tak tieto prázdné sľuby ostávajú ničím iným, než krutým pripomenutím politického zlyhania pri ochrane základných záujmov svojich občanov. Pre týchto pánov sú prednostnejšími témami novela trstného zákona a riešenie vymenovania šéfa SIS.
Toto zlyhanie nie je len výsledkom neschopnosti alebo neochoty naplniť predvolebné sľuby; je to priame zlyhanie vlády v jej základnej úlohe - zabezpečiť ekonomickú a sociálnu ochranu svojich občanov. Zdá sa, že rozpor medzi politickou rétorikou a realitou sa stal chronickým ochorením slovenskej politiky, kde sú prázdné sľuby bežnou praxou, a skutočné riešenia sú len vzdialeným snom.
Nečinnosť ako zločin proti občanom
V situácii, kde rodiny a dôchodci bojujú každý deň o svoje prežitie, stáva sa vládna nečinnosť nielen politickým zlyhaním, ale aj morálnym prehreškom. Táto nečinnosť nie je nič iné, než zločin proti občanom Slovenska, ktorí sú nútení trpieť dôsledky rozhodnutí, na ktorých sa nemali možnosť podieľať. Pretože boli kruto a ohavne oklamaní.
Vyzývame vládu, aby konečne prešla od slov k činom. Nie je už čas na polovičaté opatrenia ani na ďalšie prázdné sľuby. Slovensko potrebuje radikálne zmeny v politike a ekonomike, ktoré reálne zlepšia cenovú dostupnosť potravín. Ak vláda nedokáže zabezpečiť základné potreby svojich občanov, nemá morálne právo vládnuť. Nemá morálne právo zvyšovať si platy. Takáto vláda ma akurát nárok zložiť svoje funkcie, ospravedlniť sa občanom za klamstvá ktorých sa dopustila.
Potrebujeme politikov nie populistov
Je čas, aby politickí lídri Slovenska preukázali skutočnú vôľu k zmene a začali konať v záujme ľudí, ktorým majú slúžiť. Len radikálnymi zmenami a skutočnou politickou vôľou možno prekonať túto krízu a postaviť Slovensko na cestu k sociálnej a ekonomickej stabilite. Občania Slovenska si zaslúžia viac než len prázdné sľuby a politickú rétoriku. Zaslúžia si skutočné riešenia a zodpovedné vedenie, ktoré ich bude chrániť pred ekonomickou núdzou a sociálnou nespravodlivosťou.
