V úvode sa priznávam, že jedna moja časť má vyslovenú chuť trošku pohejtovať novú ministerku kultúry, keďže už za tých pár dní vo funkcii ukazuje, že kultúra, ako aj kultúrna obec pod jej vedením a vnímaním sveta sú v ohrození.
Druhá časť môjho ja si hovorí: však ju v tom nechajme trošku vykúpať, nech sama príde na to, že voda, do ktorej vkročila, je nad jej plavecké schopnosti.
No a po týchto zákerných myšlienkach sa derie na povrch moje realistické ja, ktoré na rovinu hovorí, že na experimenty tu nie je čas. Každý premárnený deň nás – kultúrnu obec, aj kultúrnych ľudí – bude stáť veľa. Odvetviu, ktoré nikdy nebolo v centre pozornosti vlád, treba akútne pomáhať. Zachrániť a zveľaďovať, čo sa dá.
Preto som sa rozhodol, že nebudem hejtovať. Dokonca ani nebudem hodnotiť aktuálne kroky a vystúpenia Martiny Šimkovičovej. Spravím niečo konštruktívnejšie: odštartujem seriál odporúčaní pre pani ministerku. Poskytnem jej uhol pohľadu človeka, ktorý žije kultúrou, stretáva sa s umelcami a vie, čo im chýba a s čím zápasia.
Prvé odporúčanie pre Martinu Šimkovičovú
Covid mohol byť pre kultúrno-kreatívny priemysel bozkom smrti, nebyť urputnej snahy celej komunity udržať sa nad hladinou. Pandémia nám ukázala, že štátu chýbajú dáta o kultúre, kreatívnom priemysle a profesionáloch, ktorí v nich pôsobia. Ako môže fungovať ministerstvo, ktoré vlastne ani samo nevie, koho všektého ma riadiť? Mnoho umelcov, kreatívcov či ľudí z pomocného personálu sa dnes skrýva za živnosťami, jednoosobovými eseróčkami... A práve tu vidím prvý krok ku zmene. Úprimne som rád, že táto otázka sa otvorila už za vlády Eduarda Hegera. Je dobré, že napriek energetickej kríze a vojne na Ukrajine bol fokus vlády aj na riešenie tohto problému. Bohužiaľ, času bolo málo, no na dobré veci treba nadviazať.
Ministerstvo by sa malo pustiť do budovania riadnej elektronickej evidencie profesionálov fungujúcich v kreatívnom priemysle. Z úst politikov často vychádzajú neurčité sľuby o adresnosti. Tak tu tá adresnosť môže začať. Systémom, v ktorom budeme vedieť zoradiť všetkých profesionálov a pomôcť aj tým, ktorí sú v úzadí a nepočuť ich.
Tieto dáta majú dokonca potenciál byť pre ministerku tou správnou pákou, keď sa bude v budúcnosti biť o peniaze pre svoj rezort. Možno bude aj sama prekvapená, pre aký veľký počet ludi je jej práca dôležitá. A to nie len symbolicky, ale v mnoho prípadoch až existenčne. Kultúrna obec je totiž tak široká, že na jej okraje máloktorý minister, sediaci na teplom mieste, dovidí. My však musíme myslieť na všetkých.
Zmeňme situáciu spoločne
V kútiku duše verím, že podobný plán má aj pani ministerka, a ak náhodou nie, možno sa k nej tento text dostane a inšpiruje ju. Dopomôcť k tomu môžete aj vy. Prepošlite jej ho. Zdieľajte ho. Ja budem naďalej intenzívne sledovať kroky ministerstva. V prípade správnych krokov chváliť, v prípade nečinnosti stimulovať, no a v prípade prešľapov kritizovať – naďalej konštruktívne.
