Ako čítať knihy o zmene podnebia?

Písmo: A- | A+

Len veľmi ťažko sa nám čítajú tieto knihy, kde je stále menej kladných informácií. Ľudstvo však nikdy doteraz nestálo pred takýmto problémom. A máme šancu urobiť pre Zem tak veľa ako nikto pred nami a ani po nás.

Na Slovensku vyšla koncom minulého roku kniha Šesť stupňov – Posledné varovanie od Marka Lynasa. Vyšla krátko po vydaní originálu vo Veľkej Británii vďaka zanieteniu jedného slovenského vydavateľstva. Mal som česť ju prekladať, podobne ako jej predchodkyňu Šesť stupňov pred desiatimi rokmi.

Kto sa trochu vyzná v zmene podnebia vie, že situácia je veľmi vážna a ťažko na túto tému napísať niečo príjemné. A aj tí, čo sa nezaujímajú, určite tušia, že čítanie knihy nebude prechádzka ružovou záhradou.

Sám autor hneď na začiatku priznáva: Keď som začal písať túto knihu, považoval som za pravdepodobné, že zmenu klímy dokážeme prežiť. Teraz si nie som taký istý. Alebo kúsok ďalej: A uvedomte si aj to, že už nie je možné vrátiť sa k normálnemu životu. Normálny život sa skončil, navždy. Ešte ťaživejšie vyznievajú jednotlivé následky otepľovania, ako napríklad, keď píše o spečatenom osude koralových útesov: Môžeme všetci plakať pre to, čo sme spolu urobili.

Takže ako čítať takúto knihu, ktorá prináša jednu zlú informáciu za druhou? Skúsme v prvom rade pochopiť o aký nesmierne ťažký a bezprecedentný problém ide. A potom sa na zmenu podnebia pozrime tak, že je na súčasnej generácii ľudstva, na nás , ktorý teraz žijeme, či a v akej podobe bude života na Zemi ďalej pokračovať – nikdy nemalo ľudstvo takú ohromnú príležitosť urobiť niečo tak výnimočne dobré pre seba a pre všetok život na planéte.

Prvý raz v histórii ľudstva čelíme takému vážnemu ekologickému problému

Už som zažil obavy ľudstva o osud života na Zemi – nielen ľudí ale aj prírodných druhov – bolo to keď vrcholila studená vojna, napätie medzi východným a západným blokom bol vyšponované na prasknutie a hrozila jadrová vojna obrovského rozsahu.

Keď Sovietsky zväz išiel umiestniť svoje jadrové zbrane na Kubu, delil svet len vlások od jadrovej vojny. Po tom čo Američania zistili, že Rusi umiestňujú na Kube rakety, spustili Američania námornú blokádu Kuby, čo bolo takmer vyhlásenie vojny. Nakoniec Chruščov prekvapivo súhlasil so stiahnutím zbraní z Kuby a najväčšia hrozba vojny bola zažehnaná.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa oficiálne a veľa hovorilo o hrozbe jadrovej vojny. Spomínam si aké rozhorčenie vyvolal zaradenie neutrónových bômb do výzbroje na Západe. Strach na východnej strane bol vyvolávaný propagandou. Podobný strach vládol aj v západnom bloku - proti jadrovému zbrojeniu prebehli mnohé protestné hnutia a jeho stopy zostali napríklad aj v hudbe, napríklad keď Sting spieval I hope that Russians love their children too.

Napriek desivej ničivej sile jadrových zbraní bola hrozba jadrovej vojny neporovnateľná s tým, čomu čelíme pri zmene podnebia.

V prvom rade je v hrozbe jadrového konfliktu zaangažovaných len zopár krajín (USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, India a Pakistan, podozrivé sú Izrael, Irán a Sýria). Len týchto zopár štátov sa musí dohodnúť, čo s jadrovými zbraňami a len ich musíme ustrážiť, aby ich nepoužili.

Ďalej od výroby jadrových zbraní nezávisí náš blahobyt a jadrové bomby nie sú významným prvkom svetového obchodu.

Navyše dôsledky jadrovej vojny sú podstatne menej ničivejšie na život na Zemi ako zmena podnebia. Je možné, že človek by mal po jadrovom konflikte problémy s prežitím, ale ako ukázala skúsenosť z Černobylu, príroda je dobre pripravená odolávať žiareniu, dokonca to môže viesť k mutáciam a vzniku nových druhov a ukázalo sa tiež, že príroda sa po jadrovej katastrofe skôr či neskôr spamätá.

Pri zmene podnebia sme sa preto dostali do situácie, akú ľudstvo nikdy doteraz neriešilo.

Najťažšie je, že na opatreniach na zastavenie otepľovania sa musia dohodnúť všetky krajiny sveta. Napriek tomu, že žiadna krajina nebude uchránená od ničivých dôsledkov oteplenia, mnoho krajín popiera tento problém, prípadne odmieta urobiť vážne kroky na zastavenia vypúšťania skleníkových plynov. Že toto je kritický bod úsilia o zvrátenie otepľovania ukázala doterajšia história. Aké nesmierne ťažké bolo dosiahnutie doterajších dohôd, ktoré nakoniec aj tak stále nemajú skutočný vplyv na Keelingovú krivku rovnomerne stúpajúceho množstva CO2 v ovzduší o 2ppm každý rok (pozrite viac o tejto téme v knihe).

Fosílne palivá sú stále enormne dôležité nielen pre náš blahobyt ale aj pre naše základné potreby: výrobu potravín, bývanie, nevyhnutnú dopravu. Napriek tom, že máme technológie, ktoré by ich nahradili, je dolovanie uhlia stále jednoduchšou a lacnejšou verziou. Stále prebieha plánovanie a výstavba uhlíkovej infraštruktúry, čo nedáva veľkú nádej, že by sme mohli zastaviť skleníkové emisie pred ukončením životností týchto zariadení.

Za fosílnymi palivami a fosílnymi technológiami je veľká a vplyvná priemyselná loby, ktorá dokáže ovplyvniť prijímané rozhodnutie tak, že sú v podstate bezvýznamné. V tomto priemysle je príliš veľa peňazí, ktoré tak majú svoj neblahý vplyv.

Okrem toho je hrozba zmeny podnebia pre nás oveľa ťažšie pochopiteľná ako hrozba jadrovej vojny. Pomalý nástup a veľké časové oneskorenie otepľovania spôsobuje, že konať musíme skôr ako sa prejavia dopady našej činnosti. Je pre nás náročné prestaviť si, že naša každodenná činnosť v našej šťastnej prítomnosti bude mať strašné následky na nasledujúce generácie a o stovky a tisícky rokov neskôr.

V neposlednom rade predpokladané následky zmeny podnebia sú naozaj veľmi vážne – nechcem teraz o tom viac písať – sú to informácie, na ktoré sa musíme duševne pripraviť a nájsť si na ne svoj čas – napríklad postupným čítaním knihy, ktorá bez zbytočnej hystérie stupeň za stupňom oteplenia popisuje následky otepľovania.

A ešte jeden argument, ktorý poukazuje na zložitosť problému otepľovania: Otepľovanie sa samo zosilňuje a urýchľuje. Príroda sama pri otepľovaní začína sama od seba vypúšťať ďalšie obrovské množstvá skleníkových plynov. Rôzne zmeny spôsobujú, že sa Zem sama viacej otepľuje – napríklad strata ľadu na Severnom póle prináša otvorený oceán, pohlcuje tak viac slnečnej energie, ktorá následne zohrieva atmosféru.

Dokonca stačí len pomerne malé oteplenie a otepľovanie sa stane nezvratné – nebudeme ho môcť zastaviť ani keď zastavíme všetky ľudské emisie skleníkových plynov. Je dobré vedieť, koľko skleníkových plynov si môžeme dovoliť vypustiť, aby k tomu nedošlo. Ak vás zaujímajú presnejšie čísla, veľmi presne to Lynas vysvetľuje vo svojej prvej knihe Šesť stupňov.

Ak ste sa dočítali až sem, tak vás pravdepodobne táto téma zaujíma. Knihu si môžete kúpiť napríklad tu: https://www.martinus.sk/?uItem=784399

https://www.pantarhei.sk/vsetky-produkty?q=lynas

https://www.gorila.sk/detail/784399/Sest-stupnov-Posledne-varovanie

Skryť Zatvoriť reklamu